Príprava na útok alebo na voľby?
Zálohy americkej armády preverujú, či dokážu v najbližších štyroch mesiacoch poskytnúť policajné zložky, zdravotnícky personál a inú podporu Južnému veliteľstvu amerických ozbrojených síl. Informovala o tom stanica CBS na základe interného dokumentu U. S. Army, ktorý získali novinári.
Dokument neobsahuje priamu odvolávku na Kubu, no viacerí predstavitelia stanici anonymne povedali, že je súčasťou širšieho vojenského plánovania v súvislosti s ostrovným štátom. Južné veliteľstvo pokrýva Strednú a Južnú Ameriku a Karibik. Veliteľstvo záloh žiada informácie o tom, aké zložky môžu podriadené velenia poskytnúť. „Tieto jednotky by mohli byť potrebné o 90-120 dní,“ cituje stanica z dokumentu.
O možnej invázii na Kubu sa v amerických médiách nehovorí prvýkrát. Komunistický ostrov blízko pobrežia Spojených štátov stratil hlavného spojenca Rusko, ktoré je zamestnané vojnou na Ukrajine. Spojené štáty sa vrátili k Monroeovej doktríne, ktorou si vyhradzujú dominanciu na západnej pologuli.
Akademici pre CBS pripomenuli, že vysvetlenie príprav môže byť aj iné ako blížiaca sa invázia. Stanica o podobnom dianí informovala už v lete, keď vojenskí plánovači skúmali možnosti zásahu vrátane vzdušného výsadku tisícok vojakov.
Južné velenie na aktuálne informácie reagovalo, že vzhľadom na operačnú bezpečnosť nebude komentovať pohyby ozbrojených síl ani časovanie ich nasadenia. Prezident Donald Trump poznamenal, že invázia nebude nevyhnutná a „Kuba s nami uzavrie dohodu“.
Expert z Florida International University Brian Fonseca tvrdí, že za informáciami môže byť aj americká domáca politika. „To načasovanie aspoň čiastočne nie je náhodné. Môže súvisieť s motivovaním voličov na južnej Floride,“ povedal pre CBS. Republikánska kongresmanka Maria Elvira Salazar reagovala, že Kuba bude slobodná od Castrovcov, skôr ako Trump opustí Biely dom.
Quincyho inštitút upozornil, že prípadný útok by hrozil migračnou krízou a mohol by vytvoriť priestor pre organizovaný zločin. Zmienky prichádzajú v čase humanitárnej krízy, ktorú zhoršujú americké sankcie. Rizikom je aj nutnosť dlhodobej okupácie. Spojené štáty majú zlú skúsenosť z roku 1961, keď sa v Zátoke divokých svíň vylodilo približne 1500 Kubáncov vycvičených v USA.
Najpravdepodobnejším scenárom je podľa experta Marka Canciana pretrvávajúca blokáda, ktorá dostane režim pod tlak, no nemusí vynútiť zmenu. Expert Lee Schlenker dodáva, že čím viac je kubánska vláda zatlačená do kúta, tým viac sa zomkne. Ak by tlak neuspel, ďalším stupňom by mohli byť nálety na vojenské ciele. Pozemná invázia by podľa analýzy mohla pripomínať dlhodobý angažmán v Afganistane či Iraku, keďže kubánska doktrína predpokladá partizánsku vojnu.
