Občiansky zákonník mení pravidlá pri dedení, nájme, ručení, ale aj podpise bežnej zmluvy
Po viac ako šesťdesiatich rokoch bude mať Slovensko nový Občiansky zákonník. Menia sa pritom pravidlá, s ktorými sa stretne takmer každý – pri dedení, v manželstve, pri nájme bytu, v spore so susedom aj pri podpise bežnej zmluvy.
„Najväčšia zmena nie je v jednom konkrétnom paragrafe, ale vo filozofii. Nový zákonník ľuďom menej diktuje a viac im dovoľuje dohodnúť sa,“ uviedol Ján Azud, partner advokátskej kancelárie Ružička and Partners. Viac slobody však zároveň znamená aj viac zodpovednosti za to, čo človek podpíše, upozorňuje.
Nový Občiansky zákonník má byť účinný od 1. júla 2027.
Dedenie
Nové dedičské právo dáva ľuďom viac slobody, ale aj viac zodpovednosti za to, ako si veci usporiadajú. Pribudne možnosť uzatvoriť dedičskú zmluvu, ktorá bude mať prednosť pred závetom aj dedením zo zákona. „Ťažisko sa presúva od zákona k tomu, kto majetok zanecháva. Senior, ktorý chce, aby jeho dom dostal ten, kto sa oňho v starobe naozaj stará, to bude môcť zabezpečiť dedičskou zmluvou u notára,“ priblížil Azud.
Zmluvu bude môcť uzatvoriť len plnoletý človek, notárskou zápisnicou. Na rozdiel od závetu ju nemožno kedykoľvek jednostranne zrušiť. Človek ňou ešte za života zmluvne určí dediča, napríklad výmenou za to, že sa oňho postará. Zároveň však môže s v zmluve odkázaným majetkom naďalej nakladať. Môže sa však zaviazať, že napríklad dom nepredá, a toto obmedzenie sa zapíše do katastra.
Nová legislatíva prináša v oblasti dedenia aj negatívny závet, ktorý umožní vylúčiť z dedenia ktoréhokoľvek zákonného dediča, napríklad súrodenca alebo rodiča, aj bez uvedenia dôvodu. Deti a ďalších potomkov naďalej chráni povinný podiel. „Deti však budú mať zo zákona zaručenú menšiu časť dedičstva ako dnes,“ upozornil Azud. Maloletému potomkovi v súčasnosti patrí celý jeho zákonný dedičský podiel, po novom bude mať nárok na tri štvrtiny. Plnoletému dnes patrí polovica, po novom získa štvrtinu. Človek tak bude môcť slobodnejšie rozhodnúť, komu majetok zanechá. Zároveň sa rozširuje okruh vzdialenejších dedičov o ďalších potomkov súrodencov a o bratrancov a sesternice, aby menej dedičstiev bez potomkov prepadlo štátu.
Rozšíria sa aj možnosti vydedenia o prípady, kedy potomok vedie tzv. márnotratný život. Teda napríklad neuvážene míňa peniaze, je v exekúcii či gambluje. Ak dedič vydedenie spochybní, bude musieť preukázať opak.
Pridáva sa aj možnosť zanechať odkaz, kedy človek pred smrťou konkrétnu vec alebo sumu peňazí odkáže niekomu inému, napríklad nadácii, a to bez toho, aby sa tento stal dedičom a zodpovedal za dlhy zosnulého. „Odkazovník sa nestáva plnohodnotným dedičom a nemusí sa podieľať na uspokojovaní dlhov z dedičstva,“ uviedol Eduard Szattler, partner v advokátskej kancelárii Vojčík & Partners.
Zmena nastáva aj v prípade rozdelenia dedičstva, ak sa dedičia nedohodnú. Dnes súd v takom prípade spravidla potvrdí majetok dedičom do spoluvlastníctva, čím sa spor podľa Azuda často len odloží. Po novom bude môcť súd na návrh dediča majetok medzi dedičov rozdeliť a rozdiel vyrovnať peňažným doplatkom. Ak to inak nejde, môže o pridelení veci rozhodnúť aj žreb.
„Dôležitou novinkou najmä pre rodinné firmy a podnikateľov má byť, že poručiteľ alebo súd bude môcť určiť správcu dedičstva,“ hovorí Szattler. Úlohou správcu bude spravovať podnik, obchodné podiely či majetkové hodnoty od momentu smrti poručiteľa až do právoplatného skončenia dedičského konania, čím by sa malo predísť ekonomickej paralýze podnikov.
Dediť sa bude podľa práva platného v deň smrti. „Kto už má závet, nemusí ho kvôli novému zákonníku prepisovať, jeho forma sa posúdi podľa pravidiel, podľa ktorých ho spísal. Oplatí sa ho však znova prečítať, lebo pribúdajú nové možnosti, ako majetok rozdeliť,“ radí Azud.
Manželstvo
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov po novom nahradí spoločné imanie manželov. Výslovne doň budú patriť aj dlhy, pričom sa bude predpokladať, že majetok aj dlhy z obdobia manželstva sú spoločné.
