Rusko opäť útočilo na most v Kyjeve, Ukrajina na infraštruktúru vo Volgograde
Ruská armáda v piatok znova zaútočila na Južný most v Kyjeve, cez ktorý vedie dôležitý cestný ťah aj trasa metra. Informoval o tom starosta hlavného mesta Vitalij Kličko s tým, že na miesto smerujú záchranári. Bližšie podrobnosti neuviedol.
Ruské drony zaútočili na zavesený most cez Dneper už počas štvrtka dvakrát. Prvý útok podľa Klička nespôsobil na tejto dopravnej stavbe kritické škody, druhý poškodil mostný pilier, zábradlie, povrch vozovky a ochranné betónové bariéry metra. Most uzavreli pre automobilovú dopravu a prerušili na ňom aj premávku metra.
Podľa britskej BBC môžu tieto útoky znamenať novú fázu ruských úderov v ukrajinskej metropole. Na mosty Rusko doteraz neútočilo.
Ukrajinská armáda podnikla rozsiahly dronový útok na Volgogradskú oblasť
Ukrajinská armáda v noci podnikla rozsiahly dronový útok na priemyselnú infraštruktúru vo Volgogradskej oblasti. Oznámil to gubernátor tohto regiónu na juhu európskej časti Ruska Andrej Bočarov.
Jeden z dronov podľa neho spôsobil požiar vo výškovej obytnej budove vo Volgograde. Záchranári previezli jedného človeka do nemocnice. Hasiči požiar lokalizovali, uviedol tiež Bočarov. Vo Volgograde sa nachádza veľká rafinéria.
Podľa telegramového kanála Astra ruský úrad pre civilné letectvo Rosaviacija obmedzil prevádzku na letisku vo Volgograde. Ľudia hlásili, že v rôznych častiach mesta počuť výbuchy, a nakrútili, ako protivzdušná obrana zasiahla jeden z dronov.
Južná Kórea žiada ospravedlnenie za zverejnenie informácie o zajatcoch z KĽDR
Južná Kórea prijme „ďalšie opatrenia“, ak sa Ukrajina odmietne verejne ospravedlniť za zverejnenie informácie, že Kyjev odovzdal Soulu dvoch vojnových zajatcov z KĽDR.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil odovzdanie severokórejských vojakov minulý týždeň na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov. Zajatci bojovali na strane Ruska a „nebolo ľahké ich zajať živých“.
Soul následne požadoval od Kyjeva ospravedlnenie a tvrdil, že Zelenskyj porušil dohodu o mlčanlivosti, podľa ktorej bolo utajenie kľúčové na ochranu príbuzných zajatcov pred možnými následkami v Severnej Kórei.
Podľa juhokórejskej spravodajskej služby mohol túto informáciu ukrajinský prezident zverejniť s cieľom zvýšiť verejnú podporu v krajine pre poskytnutie zbraní pre Kyjev.
„Ak Ukrajina naďalej odmietne uznať fakty a verejne sa ospravedlniť, prijmeme ďalšie opatrenia,“ uviedol juhokórejský prezident I Če-mjong na sieti X. Ukrajinu zároveň obvinil, že z neho robí „klamára“.
„Toto je záležitosť týkajúca sa dôstojnosti Kórejskej republiky a jej obyvateľov a nemožno ju prehliadnuť,“ dodal. V príspevku sa I Če-mjong odvolával na rozhovor s ukrajinským ministrom zahraničných vecí Andrijom Sybihom, ktorý vo štvrtok zverejnila agentúra RBC-Ukraine a ďalšie ukrajinské médiá.
Sybiha v ňom povedal, že by túto situáciu „nerád nazval incidentom“, a namiesto toho ju označil za „diplomatické nedorozumenie“.
„Južná Kórea je pre nás dôležitá krajina. A veľmi dúfam v pokračujúcu dynamiku, spoluprácu a konkrétne výsledky, ktoré s ňou skutočne dosahujeme,“ poznamenal minister.
Nemecko vyzvalo Rusko na ukončenie blokády vývozu obilia
Nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul počas návštevy talianskeho Ríma vyzval Rusko, aby čo najskôr ukončilo blokádu ukrajinského vývozu obilia cez Čierne more. Upozornila na to agentúra DPA.
Moskva by mala povoliť všetok vývoz, „aby ešte viac ľudí nemuselo hladovať a umierať, najmä v regiónoch, kde ľudia už aj tak dosť trpia,“ povedal Wadephul.
„Určite by to bol významný krok vpred, keby sa podarilo dosiahnuť dohodu o vývoze obilia, keďže to je v krajinách globálneho Juhu naliehavo potrebné,“ dodal. Minister opätovne vyzval Moskvu, aby „v budúcnosti venovala pozornosť aspoň tejto otázke“.
DPA pripomína, že Wadephul otvoril túto tému aj počas stretnutia s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom v rámci Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.
Podľa agentúry sa k blokovanému vývozu obilia vyjadrí aj v piatok počas stretnutí s predstaviteľmi katolíckej cirkvi, vrátane kardinála Pietra Parolina a arcibiskupa Paula Gallaghera.
