Kurikulárna reforma prináša do tried viac aktivity a nápadov
Kurikulárna reforma sa podľa školských inšpektorov začína prejavovať priamo vo vyučovaní, žiactvo sa učí aktívnejšie a učitelia prichádzajú s inováciami. Monitorovanie Štátnej školskej inšpekcie na 22 základných školách ukazuje menej pasívneho počúvania, viac spolupráce, objavovania a riešenia problémov.
Hovorkyňa Štátnej školskej inšpekcie Katarína Matejková uviedla, že inšpektori vykonali 265 hospitácií v 3. ročníkoch. Na väčšine hodín bolo žiactvo aktívne zapojené do učenia, používalo bádateľské, zážitkové či projektové aktivity a tímová práca bola bežnou súčasťou vyučovania. Väčšina žiakov dokázala prekonávať prekážky pri učení a chybu vnímala ako príležitosť na zlepšenie.
„Najdôležitejšie je, že zmenu už vidíme priamo v triedach. Deti nie sú iba prijímateľmi informácií. Viac spolupracujú, hľadajú riešenia, objavujú a premýšľajú nad tým, čo sa učia. Na školách, ktoré sme sledovali, sa ukazuje, že reforma nezostala iba na papieri, ale reálne mení spôsob vyučovania,“ vraví hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská.
Inšpekcia v školskom roku 2025/2026 realizovala dva inšpekčné výkony. Zamerala sa na implementáciu reformy v 22 školách, ktoré sa medzi prvými zapojili do nového štátneho vzdelávacieho programu. Ako nezávislý pozorovateľ bola oslovená aj pri monitorovaní kriteriálneho testovania žiakov 3. ročníka.
V kontrolovaných školách sa vzdelávalo viac ako 6 300 žiakov, z toho 2 287 v reformných ročníkoch. Školy zabezpečovali vzdelávanie 17,2 percenta žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a 11,5 percenta žiakov z marginalizovaných rómskych komunít. Monitoring testovania inšpekcia vykonala v 12 z uvedených škôl.
Pozitívne zmeny nie sú vo všetkých školách rovnako výrazné. Viacerí riaditelia uvádzali, že niektoré prvky reformy, ako ranné kruhy či bádateľsky orientované vyučovanie, realizovali už pred jej zavedením. Za najvýznamnejší prínos považujú vysokú mieru motivácie učiteľov prijímať inovácie, väčšiu motiváciu žiakov, spoluprácu pedagógov, flexibilitu organizácie vyučovania a rozvoj učiacej sa komunity.
Inšpektori vnímajú priestor na zlepšenie v prispôsobovaní vyučovania individuálnym potrebám žiakov, inkluzívnom vzdelávaní, formatívnom hodnotení a rozvoji kritického myslenia.
Najčastejšie identifikovanou prekážkou bol negatívny prístup alebo nedostatočná motivácia časti pedagogických zamestnancov, čo uviedla takmer tretina respondentov. Koordinátori upozorňovali na nízku informovanosť o zmenách vo vzdelávaní alebo neúplné informácie od ministerstva školstva. Riaditelia poukazovali na nedostatočné priestorové podmienky, riziko zvýšenej pracovnej záťaže a vyhorenia a potrebu väčšej podpory zo strany zriaďovateľov. V otvorených odpovediach 45,5 percenta riaditeľov uvádzalo nedostatok času na prípravu a realizáciu zmien.
„Reforma nemôže stáť iba na nadšení jednotlivých učiteľov. Ak od škôl očakávame, že budú učiť inak, musia na to mať podmienky, čas a dlhodobú odbornú podporu. Teraz je dôležité, aby sa dobré skúsenosti prvých škôl postupne stali bežnou súčasťou vyučovania a dostali sa ku každému dieťaťu,“ zdôraznila Alžbeta Štofková Dianovská.
Inšpekcia upozorňuje, že úspešné pokračovanie reformy si vyžiada dlhodobú a systematickú podporu škôl, vedenia škôl a pedagogických zamestnancov pri zavádzaní do praxe.
Inšpektori identifikovali aj oblasti potrebujúce cielenú podporu. Išlo o neuspokojivé edukačné výsledky žiakov reformných ročníkov a vysoký počet neprospievajúcich žiakov 1. cyklu v jednom subjekte. Taktiež o vzdelávacie bariéry žiakov z marginalizovaných rómskych komunít, najmä úroveň ovládania slovenského jazyka a osvojenie si pravidiel správania. Počas testovania sa u časti žiakov prejavili rezervy v porozumení úloh, orientácii v zadaniach a správnom zápise odpovedí.
Inšpekcia odporúča pravidelne monitorovať a vyhodnocovať priebeh a výsledky kurikulárnych zmien, prijímať účinné opatrenia a poskytovať pedagogickým zamestnancom cielenú metodickú podporu. Rovnako odporúča odstraňovať jazykové bariéry žiakov z marginalizovaných rómskych komunít dôsledným používaním spisovného jazyka, rozvojom slovnej zásoby, počúvaním a čítaním s porozumením či rozvojom kognitívnych funkcií.
