Kým vláda chce míňať viac, mestá už rátajú, kde by mohli škrtať
Koalícia posledné týždne rieši, ako obísť ústavnú povinnosť predložiť do parlamentu vyrovnaný návrh štátneho rozpočtu. Premiér Robert Fico zo Smeru povedal, že rozpočet, v ktorom by boli príjmy verejnej správy rovnako vysoké ako jej výdavky, je sci-fi. Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok tvrdí, že takýto rozpočet by znamenal rozvrat sociálneho štátu.
Na druhej strane stoja obce a mestá, ktoré majú povinnosť vyrovnaný alebo až prebytkový rozpočet nielen predložiť, ale aj schváliť. Posledné roky to však pre ne predstavuje čoraz väčšiu výzvu.
Hrozí, že samosprávy sa budúci rok dostanú až do rozpočtového provizória, tvrdí Jozef Božik, predseda Združenia miest a obcí Slovenska.
Problém fungovať v budúcom roku minimálne podľa vyrovnaného rozpočtu bude mať napríklad aj mesto Bánovce nad Bebravou. „Škrtať budeme musieť vo všetkých oblastiach, ale najmä nebudeme realizovať investície,“ hovorí Eva Straňáková, vedúca finančného odboru a zástupkyňa prednostu mestského úradu.
V čom je problém?
Dlh Slovenska je viac ako 80 miliárd eur. Ku koncu roka by mal dosiahnuť približne 64 percent jeho HDP. Dlh tak už dávno prekročil poslednú hranicu nastavenú v zákone o dlhovej brzde. Pre štát, ale aj pre samosprávy platia tvrdé sankcie.
Mestá a obce sa už mesiace sťažujú, že ich dlhová brzda zlikviduje. Pravidlá sú pre ne tvrdšie ako pre štát. Toto nastavenie považujú za nespravodlivé aj preto, že na celkovom dlhu štátu sa podieľajú menej ako dvoma percentami.
Vláde ukladá zákon o dlhovej brzde povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet do parlamentu. Poslanci však nemajú povinnosť ho takto aj schváliť, môžu ho upraviť pozmeňujúcimi návrhmi a prijať aj s deficitom.
