Viedli všetky cesty naozaj do Ríma? Kľúčovým uzlom bol aj Konštantínopol
Analýza najväčšej mapy cestnej siete starovekého Ríma, na ktorej sa podieľal aj český vedec Adam Pažout, naznačuje, že mnohé doterajšie poznatky sú mylné. Slávne príslovie „všetky cesty vedú do Ríma” je nepravdivé.
Riadenie ríše bolo decentralizované a kľúčovú, často dôležitejšiu centrálnu pozíciu v cestnej sieti mal Konštantínopol, čo vysvetľuje, prečo si ho cisár Konštantín vybral za svoje sídlo. Ukázalo sa tiež, že rímski inžinieri stavali rovné cesty len vtedy, ak im to dovoľoval terén.
Mýtom je aj priama nadväznosť antických ciest na tie moderné, keďže mnohé z nich po stáročiach zanikli.
Výskum bol nesmierne náročný, pretože impérium pokrývalo desiatky dnešných štátov s odlišnými štandardmi digitalizácie archeologického dedičstva. Rímske cesty fungovali ako staroveký internet – prepojili kontinenty a umožnili výmenu tovaru, myšlienok, vojakov, ale aj chorôb. Predstavovali spojenie vojenskej a ekonomickej moci.
Vedci však upozorňujú, že sieť stále nie je kompletne opísaná. Presná poloha je známa len pri necelých troch percentách z celkovej dĺžky ciest. Mnoho trás v krajine na svoje objavenie ešte len čaká, najmä vo vnútrozemí stredomorských ostrovov, na Balkáne či v predhorí Álp.
