Každý siedmy našinec si nemôže dovoliť mäso ani obdeň, horšie sú na tom v EÚ len tri krajiny
Takmer každý siedmy Slovák si nemôže dovoliť mäso, rybu alebo ich vegetariánsku náhradu každý druhý deň. V Európskej únii sa to týka približne každého 12. človeka. Slovensko má štvrtý najvyšší podiel spomedzi 27 členských krajín, vyplýva zo správy Eurostatu za rok 2025.
Mäso nie je v štatistike náhodou. Jedlo s ním, s rybou alebo vegetariánskou náhradou aspoň každý druhý deň je jednou z 13 položiek, ktorými Eurostat meria materiálnu a sociálnu depriváciu. Štatistici sa pýtajú aj na to, či domácnosť zvládne nečakaný výdavok, týždeň dovolenky mimo domova, primerané kúrenie alebo výmenu opotrebovaného nábytku.
Pri jednotlivcoch zisťujú napríklad, či majú dva páry vhodných topánok, pripojenie na internet a či sa raz za mesiac stretnú s priateľmi pri jedle alebo pití. Komu z finančných dôvodov chýba aspoň sedem vecí zo zoznamu, je podľa tejto metodiky vo vážnej núdzi.
Situácia sa u nás za posledné dva roky zlepšila. Kým v roku 2023 si takéto jedlo nemohlo dovoliť 17,8 percenta obyvateľov Slovenska, v roku 2025 to bolo 14,2 percenta. Ešte výraznejšie sa zmenil medzi ľuďmi pod hranicou chudoby, kde sa znížil zo 45,7 na 36,3 percenta.
Aj tak si v tejto skupine jedlo s mäsom či rybou obdeň nemôže dovoliť viac ako tretina ľudí, čo je druhý najväčší podiel v EÚ po Grécku (41,9 percenta). Hranica chudoby pritom označuje situáciu, keď jeho príjem nedosahuje 60 percent mediánu v danej krajine. Na Slovensku ju Štatistický úrad stanovil na 650 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť. Pri takom rozpočte sa aj bežné potraviny stávajú výdavkom, ktorý treba zvážiť.
Najťažšie si pravidelné jedlo zabezpečujú seniori vo veku 65 a viac rokov, ktorí žijú sami. Mäso, rybu alebo ich vegetariánsku náhradu si každý druhý deň nemôže dovoliť viac než každý štvrtý. Vysoký podiel majú aj dvaja dospelí s tromi a viac deťmi (19,2 percenta).
