Župan Droba: S Rážom mám len kamarátsky vzťah, mojím partnerom je stále Vallo
Bratislavský župan Juraj Droba zo SaS sa o ďalší mandát uchádza s podporou štvorkoalície Team Bratislava-PS-SaS-Demokrati. S ministrami vládnej koalície nemá problém spolupracovať, ani oni s ním, a s primátorom Matúšom Vallom síce nie vždy ide spolupráca podľa plánov, ale aj tak si myslí, že tvoria dobrý tandem.
Útok na základnej škole v Staškove znovu otvoril tému radikalizácie a bezpečnosti detí na školách. „V osobnej rovine ma to veľmi tvrdo zasiahlo. Strašne ma to mrzí. Chcem vyjadriť sústrasť pozostalým. Je to naozaj hrozný skutok,“ povedal Droba.
Kraj ako zriaďovateľ 47 škôl už asi piaty rok systematicky pracuje na duševnom zdraví detí s občianskym združením IPčko. „Sme zriaďovateľom 47 škôl a prípady či incidenty sa odohrávajú v podstate na každej z nich. Otázka je, ako sa k tomu postaví pedagogický zbor a rodičia,“ uviedol župan.
Ako župa sme v oblasti prevencie priekopníkmi. Ako prví sme začali pracovať s duševným zdravím a niektoré ďalšie župy od nás tento prístup prevzali.
V rámci spolupráce s IPčkom kraj robí školiace programy pre pedagogických aj nepedagogických pracovníkov a riaditeľov škôl. Zabezpečuje vzdelávanie zamerané na prevenciu a zvládanie krízových situácií. Prioritou je vzdelávanie členov školských podporných tímov.
Cvičenia sú zamerané napríklad na identifikáciu rizikového správania žiakov, situácií a faktorov. Súčasťou je aj rozvoj základných stratégií, mapovanie dostupných zdrojov pomoci a odporúčania k ďalšiemu postupu a intervencii. Kraj teraz zvažuje aj systematické školenie v oblasti základnej fyzickej bezpečnosti škôl. V prípade potreby robí aj krízové intervencie.
Štát vníma ako partnera. V situáciách, keď bolo potrebné spolupracovať s políciou, bola spolupráca rýchla a bezproblémová. „Toto je téma, v ktorej sme všetci na jednej lodi,“ dodal.
Medzi rokmi 2019 a 2024 narástol počet deviatakov v kraji o 57 percent, zatiaľ čo plánované kapacity gymnázií o 24 percent. Kraj maximalizoval počty detí v triedach na jednotlivých školách. „Všade, kde sa dalo, sme ich doplnili do maxima. Žiaci, čo majú teraz pätnásť rokov, patria k populačne silnejším ročníkom, takže najbližších päť až sedem rokov bude obrovský dopyt po gymnáziách,“ uviedol Droba.
Pomer medzi počtom miest na gymnáziách a na ostatných stredných školách je v Bratislavskom kraji 48 ku 52 percentám, čo je najvyšší pomer zo všetkých krajov. Je to spôsobené aj veľkým dopytom po gymnáziách, najmä v hlavnom meste.
Kraj sa zároveň sústreďuje na stredné odborné vzdelávanie, do ktorého veľa investoval. „Gymnázium nie je jedinou cestou na vysokú školu,“ povedal župan.
Vznik nového gymnázia v najbližších rokoch nepredpokladá. Priebežne sa pozerajú na sieť stredných škôl a optimalizujú ju. Optimalizácia neznamená rušenie škôl, skôr ich zlučovanie do väčších celkov.
Kraj analyzuje trh práce a jeho dopyt. V súlade s ním vytvára alebo posilňuje perspektívne študijné odbory. Ide o pedagogické a zdravotnícke odbory, obchodné akadémie aj odborné školy, ktoré súvisia s umelou inteligenciou, technikou či strojárstvom. Budúcnosť má aj energetika a udržateľné hospodárstvo.
V Bratislave je veľmi ťažké zohnať kvalitných učiteľov. Zároveň však mnohí učitelia, ktorí nepracujú na župných stredných školách, medzi sebou hovoria, čo by dali za to, aby na nich mohli učiť.
Za deväť rokov prešlo školstvo obrovským kusom cesty. Výsledkom sú zmodernizované školy s odbornými učebňami, vybavením, zateplením, novými strechami, školskými areálmi, dvormi a športoviskami.
Učiteľom síce župa nevie dať dvojnásobný plat, ale organizuje pre nich učiteľské pikniky či predvianočné kapustnice. Prispieva im na vzdelávanie, verejnú dopravu alebo na knihy ku Dňu učiteľov.
Platy učiteľov sú odkázané na celoštátne tabuľky. „Považujem za veľmi nešťastné, že učitelia v Bratislavskom kraji majú v podstate rovnaké platy ako učitelia v Rožňave či vo Svidníku. Životné náklady sú tu neporovnateľne vyššie,“ uzavrel Droba.
