Prečo PS nerastie v regiónoch
Progresívne Slovensko vedie volebné prieskumy, no v obciach, kde v roku 2023 získalo málo hlasov, ho vidieť výrazne menej. Problém nie je v počte výjazdov, ale v tom, čo strana v regiónoch ponúka a kto to ľuďom hovorí.
Kandidátky ako zrkadlo
V októbrových komunálnych voľbách si ľudia v tisíckach obcí vyberú starostu. Na hlasovacích lístkoch nájdu miestneho podnikateľa, učiteľku, doterajšieho starostu či kandidátov Hlasu, Smeru, KDH a Republiky. Kandidáta PS tam však často nenájdu.
Oproti roku 2022 síce PS zdvojnásobilo počet kandidátov na starostov a primátorov, no stále ich má približne len toľko ako Hnutie Slovensko a menej ako SaS. Hlas, Smer, KDH aj Republika majú takýchto kandidátov násobne viac. Podobne je to pri kandidátoch do zastupiteľstiev a v členskej základni – PS má necelých osemsto členov, tradičné strany tisíce.
PS namieta, že sa sústreďuje na krajské mestá a župy. Lenže parlamentné voľby sa nevyhrávajú len v nich. V diskusiách sa opakuje výhrada, že najmä jednoduchí ľudia z vidieka nerozumejú, čo im PS ponúka, a preto uprednostnia iné strany.
Medvede a vlky ako test dôveryhodnosti
Na vidieku sa politika meria inými otázkami: autobus do okresného mesta, ambulancia, škola, práca na dosah, bezpečnosť ľudí a ich majetku. Najlepším príkladom je otázka veľkých šeliem. V mnohých obciach medvede a vlky ničia úrodu, včelstvá a stáda a ľudia sa boja ísť do lesa.
Vládna koalícia odpovedala povolením odstrelu medveďov a kvót na vlkov, ale problém sa tým nevyriešil. Pre opozíciu je to príležitosť ukázať, že to vie lepšie. Túto príležitosť však premrhá druhý extrém – výroky, že po nástupe nebude zastrelený ani jeden vlk alebo že poľovníctvo je prežitok, znamenajú pre gazdu, ktorému vlky roztrhali ovce, že jeho problém nie je považovaný za problém.
Dôveryhodná ponuka by mala vyzerať inak: rýchle a férové odškodnenie škôd bez byrokracie; prevencia, ktorá funguje – príspevky na zabezpečenie odpadkov, elektrické oplotenie košiarov a chov pastierskych psov; zásahové tímy, ktoré prídu v čo najkratšom čase a budú problém riešiť; regulovaný lov postavený na údajoch o populácii a o neprispôsobivých jedincoch; spolupráca s regionálnymi lesníkmi, poľovníkmi, ochranármi a samosprávami.
Program nestačí, treba ľudí, ktorým sa verí
Aj najlepšie riešenie zostane na papieri, ak ho v obci nemá kto vysvetliť prijateľným a dôveryhodným spôsobom. Na vidieku sa verí ľuďom, nie logám. Verí sa starostovi, ktorý opravil cestu, lekárke, učiteľovi, gazdovi alebo poľovníkovi, ktorý revír pozná.
PS by si preto malo najprv hĺbkovo zmapovať, čím konkrétne regióny žijú. Iné trápenia má Orava, iné Gemer a iné Zemplín. Potom je potrebné v každom z nich nájsť rešpektovaných ľudí, ktorí poznajú miestne pomery, a dať im priestor – nie ako kulisu pri výjazdoch poslancov, ale ako partnerov, ktorí spoluvytvárajú program a vedú diskusie s miestnymi.
S približne 780 členmi sa samosprávna sieť v takmer troch tisíckach obcí postaviť nedá. S dôveryhodnými spojencami na mieste áno. Strana, ktorá chce o rok vládnuť, potrebuje dôveru aj tam, kde sa o politike rozpráva pri plote. Získa ju konkrétnymi riešeniami miestnych problémov a s miestnymi ľuďmi. Do budúcich komunálnych volieb má PS štyri roky, do parlamentných oveľa menej.
