Taraba s Migaľom sú na seba odkázaní
Škoda, že Tomáš Taraba neodložil oznámenie o zbere podpisov pre svoju novú stranu o niekoľko dní. V takom prípade by sme tu mohli predvídať, že sa na to podujme. Okrem prejavov hypertrofovanej sebalásky či zreničiek rozšírených požitím mocenských stimulantov o tom svedčí aj úsilie, s akým sa stará o svojich ľudí.
Keď si totiž odpustíme zdvorilostné frázy, zamestnanie bývalých Tarabových podriadených u Samuela Migaľa sa nedá interpretovať inak ako poskytnutie náhradného korýtka. To sa nám môže a má nepáčiť, ale ide o nevyhnutnú až definičnú schopnosť straníckych lídrov.
Ak chce niekto založiť a prevádzkovať politickú stranu, okrem iného na to potrebuje naozajstných živých ľudí, čo platí aj pre osobnosť povestnú takými odstredivými vlastnosťami ako Taraba. No a tí ľudia zasa potrebujú aj nejaké hmotné zaopatrenie, čo im nemáme za zlé.
Taraba označil ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, ktoré vedie Migaľ, za trafiku. Napriek tomu ho teraz obsadzuje svojimi ľuďmi. Migaľ na to reagoval slovami, že to nerobí pre Tarabu.
Obaja politici sú tak na seba vzájomne odkázaní. Taraba potrebuje pre svoju novú stranu ľudí a štruktúry, ktoré mu môže poskytnúť práve Migaľ so svojím rezortom. Migaľ zasa potrebuje podporu, ktorú mu Taraba ako koaličný partner môže poskytnúť.
Ide o vzťah, ktorý nie je postavený na ideovej blízkosti, ale na vzájomnej výhodnosti. Keď vám musí pomáhať Migaľ, nie je to dobrá správa.
