Zákopová vojna o desať percent: Prečo sa opozícia musí konsolidovať, ak chce vládnuť bez Matoviča
Progresívne Slovensko a Demokrati sa už dohodli na pomere miest na spoločnej kandidátke a dolaďujú posledné detaily predvolebnej spolupráce. Súbežne vzniká okolo podpredsedu KDH Viliama Karasa druhý, konzervatívny blok, ktorý má zastrešiť menšie pravicové strany a Maďarskú alianciu.
Opozícia tým rieši svoj najväčší matematický problém pred budúcoročnými voľbami: ak nedokáže zachrániť zhruba desať percent hlasov, ktoré dnes hrozia prepadnutím mimo parlamentu, vládu bez Igora Matoviča nezloží.
Slovenská politika je už minimálne štyri roky rozdelená do dvoch veľkých táborov a voliči sa presúvajú takmer výlučne vnútri nich. Konsolidácia rozdrobených síl je preto istejšou stratégiou než oslovovanie nerozhodnutých voličov alebo voličov druhého tábora.
Dva tábory
Prvý tábor je národno-sociálny, respektíve dnes už národno-konzervatívny. Patria doň Smer, Hlas, Republika a mnohé malé deriváty týchto strán – od Rudolfa Huliaka cez Tomáša Tarabu až po Andreja Danka a SNS.
Druhý tábor je demokraticko-občiansky. Tvoria ho PS, SaS, KDH, Demokrati a menšie projekty ako Za ľudí, na jeho okraji stojí aj Hnutie Slovensko. Deklaratívnu príslušnosť k nemu v posledných mesiacoch prezentuje aj Maďarská aliancia. Hoci, ako sám László Gubík hovorí, dominantným partnerom pre nich bude ten, kto maďarskej menšine splní najviac požiadaviek.
Medzi týmito tábormi sa voliči od volieb 2023 takmer nepohybujú. Ukazuje to aj analýza prelivov voličov z októbrového prieskumu NMS. Zo sto voličov demokratického tábora z roku 2023 by dnes národný tábor volili štyria. Opačným smerom ich je síce 13, no dvaja z troch takých voličov volili v roku 2023 Hlas, a teda išlo väčšinou o umiernenejších, stredovejších voličov. Zo Smeru a z Republiky do demokratického tábora takmer nikto neodchádza.
Prečo je dôležitá konsolidácia spektier
Drobenie strán v oboch táboroch spôsobilo, že viacerým z nich hrozí prepadnutie pod päťpercentnú hranicu. V národno-konzervatívnom tábore je to SNS, huliakovci, Taraba, ale k hranici zvoliteľnosti klesá aj Hlas. Na opačnom spektre sa pod piatimi percentami stále nachádzajú Demokrati, ale dnes aj Za ľudí, Maďarská aliancia a istotu nemá ani KDH. A aj SaS sa stabilizovala v bezpečnej zóne iba počas posledných mesiacov.
Demokraticko-občiansky tábor dnes v prieskumoch verejnej mienky vedie, a to v hlasoch aj bez Hnutia Slovensko Igora Matoviča. Na väčšinu mandátov to však nestačí, pretože časť jeho hlasov prepadá pod hranicu zvoliteľnosti. Pre stabilitu akejkoľvek budúcej vlády dnešnej demokratickej opozície je nevyhnutné, aby jej súčasťou nebol Igor Matovič. Jeho spôsob robenia politiky totiž predznamenáva sústavný konflikt a nestabilitu. Bez Hnutia Slovensko však demokratická opozícia nemá na základe súčasných prieskumov šancu na zloženie väčšinovej vlády.
Pre budúcoročné voľby z toho vyplýva kľúčová otázka: kde zobrať zvyšných voličov? Sotva nastane situácia, že PS či SaS zoberie hlasy Republike či Smeru a naopak. Práve konsolidácia síl môže dvom formujúcim sa blokom zabezpečiť dostatočnú silu na to, aby spolu so SaS dokázali vytvoriť vládu bez Igora Matoviča. Percentá Aliancie, Demokratov či prípadne Za ľudí môžu dodať demokratickej opozícii dostatočnú silu.
Čo súčasná koalícia?
Stratégia konsolidácie v skutočnosti môže platiť aj na opačnej strane spektra. Ak chce Robert Fico pomýšľať na vládnutie, aj jeho tábor bude potrebovať nájsť spôsob, aby národno-konzervatívne hlasy, dnes roztrúsené v marginálnych projektoch Huliaka, Tarabu aj Danka, neprepadli. Andrej Danko už hovorí o vytvorení akejsi národnej koalície, bránia tomu však egá a osobné rozpory viacerých zainteresovaných. Je však vysoko pravdepodobné, že aj v národno-konzervatívnom tábore budeme vidieť konsolidáciu.
