Bratislava stráca náskok, zvyšok Slovenska Úniu nedobieha
Bratislavský kraj ako jediný slovenský región stojí nad úrovňou Únie, jeho náskok sa však zmenšuje. V HDP na obyvateľa mal v roku 2014 takmer dvojnásobok európskeho priemeru, o desaťročie neskôr ho prevyšuje už len o polovicu. Vyplýva to z regionálnej ročenky Eurostatu zverejnenej koncom septembra.
Bratislavský kraj dosahuje 153 percent priemeru EÚ v HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily, východ Slovenska 54 percent. Ostatné tri časti Slovenska síce rástli, k Únii sa však nepriblížili a východ nedosahuje ani 55 percent jej úrovne.
Bratislava stráca dych
„Slovensko je príkladom krajiny, ktorá za posledných dvadsať rokov nevyužila naplno svoj potenciál v regiónoch, výnimkou je len Bratislavský kraj,“ konštatuje Inštitút digitálnych a regionálnych politík, jeden z analytických útvarov štátu, v štúdii o ekonomickej rozmanitosti.
Aj metropola však stráca dych. Podľa Eurostatu ju v HDP na obyvateľa predbehli Budapešť aj Varšava. Neznamená to, že by v Bratislave ľudia chudobneli, iba sa zmenšuje jej náskok.
Zvyšok krajiny Úniu nedobieha
Západ sa drží pod troma štvrtinami priemeru EÚ, stred zhruba na troch pätinách a východ, teda Prešovský a Košický kraj, tesne nad polovicou, vyplýva z údajov Eurostatu. Všetky tri preto patria medzi menej rozvinuté regióny pod 75 percent únijnej úrovne, na ktoré podľa Európskej komisie smeruje väčšina peňazí z kohéznej politiky.
Na východe chýba práca
Ešte ostrejšie sa rozdiely ukazujú na trhu práce. Podľa regionálnej ročenky Eurostatu patrí Bratislavský kraj medzi 25 regiónov Únie s nezamestnanosťou pod tri percentá a celoslovenská miera je oproti nemu 2,2-násobná.
Na východe sú naopak takmer tri štvrtiny ľudí, ktorí si hľadajú prácu, bez nej dlhšie ako rok, čo je podľa tej istej publikácie najviac v EÚ. Spomedzi obyvateľov s nízkym vzdelaním tam má zamestnanie necelých 26 zo sto, najmenej v celej Únii.
Eurofondy meškajú
Práve na takéto rozdiely mieria peniaze z Bruselu. „Logika je jednoduchá: čím skôr sa finančné prostriedky premietnu do ekonomiky, tým rýchlejšie sa začnú prejavovať pozitívne efekty,“ píše ministerstvo investícií v augustovej analýze o čerpaní eurofondov.
Slovensko však s ich čerpaním začína pomaly. V predchádzajúcom programovom období sa prvé čerpanie zaznamenalo v roku 2016, dva roky po jeho začiatku. V súčasnom období sa začalo až v roku 2024, tri roky po jeho začiatku. Viac než štvrtina prostriedkov z predchádzajúceho obdobia sa navyše vyčerpala až v poslednom roku oprávnenosti.
Ku koncu júla 2026 bolo z Programu Slovensko vyčerpaných zhruba 20 percent alokácie, hoci zazmluvnených bolo takmer 70 percent, ukazuje prehľad rezortu. Odklad má cenu: neskoré projekty podľa analýzy znižujú návratnosť investícií a odďaľujú rast, nové pracovné miesta aj daňové príjmy.
Regionálny teplomer: polepšenie aj starnutie
Zmiešaný obraz prináša aj výročná správa o stave regiónov a miest, ktorú v polovici októbra zverejnil Európsky výbor regiónov, poradný orgán EÚ zložený zo zástupcov samospráv. V jej časti nazvanej Regionálny teplomer si slovenské regióny medziročne polepšili v štyroch až piatich zo siedmich sledovaných oblastí, žiadny vo všetkých.
Západ a stred Slovenska si polepšili v piatich, Bratislava a východ v štyroch. Všade sa zvýšil ekonomický výkon na hlavu a klesli emisie, zároveň však pribudlo seniorov v pomere k ľuďom v produktívnom veku a okrem metropoly stúpla aj nezamestnanosť.
Slovensko v tom nie je samo: rastúci tlak starnutia hlási podľa výboru 95 percent regiónov Únie a aspoň v šiestich oblastiach zo siedmich sa zlepšil len každý ôsmy.
