Autorka filmu o STVR: Vnútorný odpor je veľmi dôležitý. Ja by som asi zostala
Režisérka Sára Prokopová debutuje s dokumentárnym filmom Preladenie. V rozhovore pre SME hovorí, že ju zaujímalo odhodlanie ľudí a ich odvaha, práve preto, že agresívna rétorika politikov aj voči novinárom sa stala normou.
Film, v ktorom zachytáva zmenu verejnoprávnej RTVS na štátnu STVR za štvrtej vlády Roberta Fica, bude mať slovenskú premiéru v utorok na festivale Jeden svet a ešte tento mesiac ho čaká aj medzinárodná premiéra.
Ako sa dostala k námetu
Prokopová uviedla, že na strednej škole bývala s mamou, ktorá mala veľký televízor, a občas si STVR pustila práve tam. Dodnes je to tak, lebo bývajú päť minút od seba. Nebolo to podľa nej vedomé, skôr zvyk sadnúť si večer k televíznym novinám, následne si pozrieť film bez reklám a stráviť spolu príjemný večer.
Ako formujúcu sa filmárku ju zaujímal najmä program na Dvojke, kde bolo možné vidieť novinky zo slovenskej kinematografie, ktorých je televízia koproducentom. Bez koprodukcie s verejnoprávnou televíziou by na Slovensku podľa nej nevzniklo toľko filmových projektov, a preto je pre naše prostredie veľmi podstatná. Už na vysokej škole boli vedení k tomu, aby televízne prostredie vnímali ako priestor na svoje budúce uplatnenie. Aj z tohto dôvodu by si veľmi želala, aby STVR zostala priestorom slobodnej kreativity a bola zárukou obsahovej aj formálnej kvality, nie zdrojom komerčného obsahu.
Na filme Preladenie sa STVR ako koproducent nepodieľala. Prokopová uviedla, že sa o to ani nesnažili. Vyžadovalo by si to podľa nej obrovské množstvo energie a času, ktoré by s veľkou pravdepodobnosťou vyústilo do neúspechu. Radšej sa v posledných mesiacoch venovali spolupráci, ktorú vyhodnotili ako potenciál s menším rizikom. Momentálne sú v riešení s Českou televíziou, do ktorej vkladajú veľkú nádej a čakajú len na zasadnutie rady.
Pôvodne chcela nakrútiť iný film
V dávnejšom rozhovore pre SME Prokopová povedala, že pôvodne sa chcela venovať inej téme. V rámci štúdia mali dva roky na prípravu magisterského filmu a mala v pláne natočiť úplne iný film. Nechcela ho špecifikovať, nakoľko osoba, o ktorej mal byť, o jej zámere ani nevedela. Táto téma sa vôbec netýkala médií, žánrovo išlo o esejistický portrét.
Preladenie teda od začiatku nevznikalo s nejakou autorskou víziou, s niečím, čo by mala od začiatku v hlave, že takto to má vo finále vyzerať. Film podľa nej vznikal intuitívne z jej vnútorného pnutia, že sa vo verejnom priestore deje niečo, čo je potrebné zaznamenať do budúcnosti ako dôkazový materiál.
S námetom prišiel jej pedagóg Robert Kirchhoff, ktorému je za to veľmi vďačná. Súkromne chodievala na protesty proti konaniu súčasnej vlády, vrátane návrhu zákona o televízii a rozhlase. Vtedy spolu so študentmi filmových škôl napísali aj otvorený list na obranu RTVS, ktorý prečítala verejne na jednom z protestov. Vôbec vtedy nepremýšľala nad tým, že by o dianí v STVR natočila film. Kirchhoff na nej však videl, v akej vnútornej tvorivej stagnácii sa nachádza a že sa nedokáže venovať téme, ktorú si pôvodne na magisterský film zvolila. Spýtal sa jej, či by nechcela točiť o STVR, keď ju dianie v nej vnútorne škrie a venuje sa tomu vo voľnom čase.
Do projektu podľa svojich slov šla ako „tabula rasa“, prirodzene ju to zaujímalo, mala kopec otázok a zisťovala za pochodu odpovede. Nestavia sa preto ani do pozície odborníčky na médiá. Prirovnala to k tomu, že človek naozaj nemusí byť vo vesmíre, aby vedel, že Zem je guľatá. Ide aj o odkaz pánovi Machalovi, ktorý sa vo filme spomína tiež.
Film je pretkaný zábermi zo súkromného života aktérov zo štrajkového výboru. Prokopová v rozhovore reagovala aj na otázku, či bolo autorským zámerom priblížiť novinárky a novinárov aj z ľudského hľadiska, akási snaha poľudštiť ich, keďže predstavitelia koalície dlhodobo osočujú túto profesiu.
