Ak opozícia zlyhá, bude to posledné zlyhanie
Nejde o zostavenie koalície, ide o to, aby vydržala štyri roky. Prinajmenšom.
Máme sochu Koneva a reči o neutralite, Robert Fico chodí za Vučićom a Juraj Blanár sa chystá do Ruska. Medzitým úspešne napreduje rehabilitácia Igora Matoviča, lenže tá môže priniesť, a aj prinesie, jediný výsledok: Roberta Fica.
Hádame sa o tlačovkách a neustále hľadáme nového spasiteľa, lebo Šimečka síce krajinu ešte vôbec neviedol, ale už by ju mal viesť niekto iný. Toto všetko je svetelné roky vzdialené od toho, o čo ide naozaj: aby, teda ak opozícia vyhrá voľby, nevydržala len rok alebo dva, ale štyri. Minimálne.
Chceme si to vyskúšať? Alojz Hlina zorganizoval tlačovku, nikto mu na ňu neprišiel, tak sa rozčuľoval, potom sa za rozčuľovanie ospravedlnil a povedal, že to myslí dobre. To je pravda, lenže myslieť to dobre nestačí. Situácia je podľa neho vážna, takže niečo robiť treba, no a toto je niečo. Lenže ani niečo nestačí.
Keďže to tak neuveriteľne dobre vypálilo, nadviazal naňho Branislav Gröhling, ktorý oznámil zase ďalšiu opozičnú aktivitu aj s Matovičovou účasťou a dočkal sa zase rovnakej odpovede – že nikto o ničom nevie a robí sa to inak. Ten, kto nepochopil, že s Matovičom sa to nedalo, nedá a nikdy ani nebude dať, ten to už nepochopí.
Na Matoviča nefungovala, nefunguje a nikdy ani nebude fungovať morálna zodpovednosť. Nefunguje, že sa to musí dať, lebo inak Fico. To nie sú kategórie, v ktorých sa Matovič pohybuje, ani veci, na ktorých mu záleží. Matovičovi záleží na Matovičovi. Je zárukou Ficovho návratu. Toto hovorí opakovaná historická skúsenosť. Samozrejme, môžeme sa o tom presvedčiť aj znova. Otázka je, či si to môžeme aj dovoliť. Samozrejme, že nemôžeme.
Fico chodí podporovať Vučića, teda pardon, Aleksandra, ale to nie je zasahovanie do vnútorných záležitostí, hoci inokedy slovenský premiér zasahovanie do vnútorných záležitostí vidí aj vtedy, keď niekto len povie, čo si myslí. Rok pred voľbami sa od spochybňovania NATO za niekoľko týždňov posunul k tomu, že Slovensku by svedčala neutralita. Z ničoho nič nám tu stojí socha maršala Koneva, o ktorej nikto netuší nič, teda okrem toho, že urobila radosť Putinovi. Do Moskvy sa najnovšie podľa všetkého chystá dôstojný sumec medzinárodných vôd Juraj Blanár. Ďalšie Putinovo želanie znie, že by na ruskom veľvyslanectve mohlo byť viac diplomatov. Lenže opakovaná historická skúsenosť ukazuje, že nie každý ruský diplomat je diplomatom aj v skutočnosti.
To sú rok pred voľbami také výkričníky, že tlačovky a naťahovačky okolo tlačoviek a protesty a naťahovačky okolo protestov sú v porovnaní s tým opaľovaním na pláži. Uvádzam to pre prípad, že by si to niekto neuvedomoval.
