Odborníci hovoria o kozmetikorexii. Nezdravá posadnutosť kozmetikou trápi už deti
Starostlivosť o pleť je na sociálnych sieťach nesmierne populárna. Na TikToku či Instagrame sa striedajú videá mladých ľudí, prevažne žien a dievčat, ktoré si aplikujú kozmetiku alebo mejkap a komentujú, aké produkty používajú a prečo.
Čas strávený pred zrkadlom môže byť prejavom starostlivosti o seba. Pre niekoho ide o kreatívne vyžitie, pre iných o krátku chvíľu, keď spomalia a venujú sa len svojmu telu. Keď sa však z rutinnej starostlivosti o pleť stane niečo, čo môže ublížiť, je načase spozornieť.
Odborníci stále viac hovoria o takzvanej kozmetikorexii, teda nezdravej posadnutosti kozmetickými produktmi a snahou dosiahnuť bezchybnú pleť. Táto snaha môže viesť k nadmernému využívaniu kozmetiky a procedúr, ktoré nemusia byť primerané veku. Je to problém, ktorý trápi dospelých aj mládež, a to už na základnej škole, no zatiaľ nejde o oficiálne uznanú poruchu.
Z dostupných informácií vyplýva, že o fenoméne prvýkrát napísala stĺpčekárka Jessica Defino na Substacku v roku 2023. V tom čase zvolila slovo dermorexia. Tento rok taliansky dermatológ Giovanni Damiani a klinický psychológ Alberto Stefana zverejnili prvú vedeckú prácu, v ktorej sa termín kozmetikorexia pokúsili oficiálne zadefinovať a vysvetliť. Prácu publikovali v žurnále Dermatology and Therapy.
Talianski odborníci kozmetikorexiu prirovnávajú k ortorexii, čo je extrémna posadnutosť zdravou stravou, ale podobne ako kozmetikorexia zatiaľ nie je oficiálna porucha. Príznaky kozmetikorexie sú podobné aj pri dysmorfickej poruche, teda poruche sebaobrazu, ktorá súvisí s poruchami príjmu potravy či s obsedantno-kompulzívnou poruchou.
Odborníci sa snažili zistiť aj to, čo spôsobuje, že prípadov mladých ľudí s kozmetikorexiou pribúda. Všetky signály zatiaľ poukazujú najmä na sociálne siete.
Reklamy na krásu zamerané na mužov a deti
Dlhodobo sa spoločnosti z oblasti kozmetiky zameriavali na tridsiatničky a štyridsiatničky. „Hovorili nám, že starnutie je problém, a predávali nám riešenie,“ povedala pre BBC docentka Brooke Erin Duffy, ktorá študuje sociálne médiá na Cornellovej univerzite. Podľa jej slov nastal výrazný posun. Teraz sú mladé dievčatá vystavené rovnakému tlaku.
Len pred rokom predstavila americká herečka, cestovateľka a podnikateľka Shay Mitchell vlastnú značku kozmetiky pre deti Rini. V reklamných materiáloch ju odporúča už deťom od troch rokov. Rini nie je jediná značka s hydratačnou maskou bez aktívnych látok, je však jedna z mála, ktorá cieli reklamou na deti a rodičov. Jej uvedenie na trh sa stretlo s vlnou kritiky, najmä pre vytváranie tlaku na starostlivosť o bezproblémovú pleť.
Problém reklám na kozmetiku, ktoré cielia na deti a mládež, sa netýka len Spojených štátov. Taliansky úrad, ktorý je ekvivalentom nášho protimonopolného úradu, začal tento rok preverovať kozmetické značky Sephora a Benefit. Informoval o tom v tlačovej správe.
Úrad skúma komunikáciu značiek. Konkrétne to, či dostatočne jednoznačne odkomunikovali, že produkty nie sú určené deťom, a či náhodou nenabádajú deti ku kúpe produktov cez skrytý marketing prostredníctvom malých influencerov v mladom veku. Títo mikroinfluenceri podľa úradu „podnecujú nutkavé nakupovanie kozmetiky medzi obzvlášť zraniteľnými mladými ľuďmi“. Obe značky vlastní jeden z najväčších kozmetických korporátov na svete, LVMH. Hovorca spoločnosti pre BBC zdôraznil, že s maloletými influencermi nespolupracujú a že žiadna z ich kampaní nie je cielená priamo na mládež.
Donedávna sme v kontexte kozmetiky hovorili najmä o ženách, no s nástupom looksmaxxingu treba povedať, že naozaj všetci sa usilujeme vyzerať lepšie. Nech už ide o klasickú kozmetiku na pleť, pomôcky na úpravy vlasov či brady, ale aj estetické zákroky pre plnšie pery, vyhladené vrásky či redukované kruhy pod očami, dáta naznačujú, že záujem medzi mužmi o ich výzor stúpa. Tomu zodpovedá aj ich zobrazenie v reklamách na mejkap či pleťovú kozmetiku.
