Prezident Pellegrini nevymenuje Kuffu za ministra, požiadal premiéra o nový návrh
Prezident Peter Pellegrini v stredu oznámil, že Filipa Kuffu za ministra životného prostredia nevymenuje. Hlava štátu požiadala premiéra o predloženie nového návrhu kandidáta na tento post. Rozhodnutie prišlo dvadsaťdva dní po tom, čo SNS v parlamente spolu s opozíciou vyslovila nedôveru ministrovi Tomášovi Tarabovi.
Prezident si ku Kuffovmu pôsobeniu vyžiadal informácie od príslušných štátnych orgánov. Na ich základe sa odvolal na to, že v súvislosti s fungovaním Kuffu na ministerstve nie je istota, či nepadne obvinenie. Bez konkrétnych detailov uviedol, že mu bolo potvrdené aj policajným zborom, že pri medializovaných informáciách a uvedených podozreniach sa začalo viesť trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania viacerých trestných činov.
Prezident spomenul napríklad trestný čin machinácie, porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku aj zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Doplnil, že rešpektuje prezumpciu neviny, no zároveň sa odvolal na to, že polícia vedie trestné stíhanie a v prípade obvinenia by to vyslalo zlý signál.
„Preto som presvedčený, že ako prezident, ktorý má dbať na riadny chod ústavných orgánov si myslím, že vymenovanie navrhovaného kandidáta by jednoznačne neprispelo k upevneniu dôvery občanov v štátne inštitúcie,“ dodal.
Ide o mimoriadne ojedinelý krok. Hoci predseda poslaneckého klubu SNS Roman Michelko ešte v septembri tvrdil, že Kuffovo nevymenovanie prezidentom by mohlo vyústiť až do kompetenčnej žaloby, teraz sa politici SNS vyjadrujú zmierlivo. „Dá sa polemizovať s prezidentom, ale na konci dňa nemáte žiaden právny nástroj na to, aby ste ho nejako ovplyvnili,“ povedal predseda SNS Andrej Danko minulý týždeň. Kuffa zatiaľ na svoje nevymenovanie nereagoval.
Prezident nie je len notárom
Ak hlava štátu doteraz odmietla návrhy na vymenovanie jednotlivých ministrov, išlo o prípady, keď prichádzala nová vláda po parlamentných voľbách, po vyslovení nedôvery v parlamente alebo po rekonštrukcii – teda v situácii, keď premiér v tej chvíli ešte nebol vymenovaný. Nešlo teda o návrh úradujúceho predsedu vlády na výmenu ministra počas fungovania kabinetu. Prezident v takých situáciách podmieňoval nominácie na jednotlivých ministrov vymenovaním vlády.
V Ústave SR sa v prípade návrhov na výmenu členov vlády explicitne píše, že prezident „na návrh predsedu vlády prezident vymenuje a odvolá ďalších členov vlády“. Ústavný právnik Marián Giba, ktorý je vedúcim Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ale napriek tomu ešte v septembri vysvetľoval, že otázka, či prezident má právomoc odmietnuť personálne návrhy predsedu vlády na posty ministrov, je rovnako stará ako súčasná ústava a opakovane sa vracia. V minulosti sa ňou zaoberal už aj ústavný súd.
„Na jednej strane platí princíp, že vláda a jej členovia sa zodpovedajú parlamentu, čo má prezidenta nabádať k veľkej zdržanlivosti pri odmietaní návrhov na ministrov,“ povedal ústavný právnik. „Na druhej strane, zdržanlivosť neznamená, že je v celom procese len ústavným notárom či ceremoniárom – takéto postavenie prezidenta nevyplýva z textu ústavy, z judikatúry Ústavného súdu ani z aplikačnej praxe a väčšinovo ho neakceptovala ani právna veda,“ dodal Giba v septembri.
