Eurokomisár varuje pred škrtmi v rozvojovej pomoci
Eurokomisár pre medzinárodné partnerstvá Jozef Síkela varoval, že ak členské štáty v novom rozpočte pristúpia na škrty v humanitárnej a rozvojovej pomoci, ľudia prídu o životy. Uviedol to v rozhovore pre bruselský portál The Rapporteur.
Síkela minulý týždeň spolupodpísal list adresovaný europoslancom, ktorý kritizoval návrh írskeho predsedníctva Rady EÚ znížiť výdavky na pomoc v zahraničí o 17 percent v porovnaní s pôvodným návrhom Komisie. Pod list sa podpísali štyria eurokomisári a šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallas.
Spoločne varovali, že navrhované škrty by mali vážne dôsledky pre krajiny na celom svete aj pre EÚ, ktorej by hrozila strata vplyvu na medzinárodnej scéne. Oslabenie úlohy EÚ by podľa nich mohlo v partnerských krajinách vytvoriť medzery v poskytovanej pomoci, čo by malo drastické dôsledky pre miestne obyvateľstvo a poškodilo záujmy Únie.
Rokovania o rozpočte pokračujú
Členské štáty sa snažia nájsť kompromis pri príprave nového rozpočtu na roky 2028 až 2034. Dohodnúť by sa mali ideálne do tohto decembra. Šetrné štáty, ako Nemecko, Holandsko či Švédsko, trvajú na výraznom znížení pôvodne navrhovaného objemu, s čím nesúhlasia mnohé ďalšie krajiny. Od predsedu Európskej rady Antónia Costu sa očakáva predstavenie nového kompromisného návrhu.
Návrhy na škrtanie humanitárnej a rozvojovej pomoci sú obzvlášť citlivé. Európsky príspevok sa stal dôležitejším, keď administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa vlani zrušila Agentúru Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID). Experti varovali, že tento krok môže ohroziť životy miliónov ľudí. Podľa humanitárnych organizácií, ako je Oxfam, americké škrty už drasticky zasiahli milióny ľudí v krízových oblastiach, napríklad v Jemene či na Haiti, kde sa zatvorili tisíce kliník poskytujúcich základnú zdravotnú starostlivosť a obmedzili dodávky potravín.
Pomoc, z ktorej profitujú obe strany
Síkela pripomenul významný podiel Európy na svetovej rozvojovej pomoci aj na októbrovej konferencii Ambrela Development Forum v Bratislave. Európska únia zabezpečuje takmer polovicu celosvetovej rozvojovej pomoci. „Únia, ktorá tvorí šesť percent svetovej populácie a 16 percent svetového nominálneho HDP, poskytuje až 48 percent tejto pomoci,“ zdôraznil.
V čase vysokej nestability a geopolitického napätia je podľa neho správnou odpoveďou Európy budovanie strategických partnerstiev. Zdôraznil iniciatívu EÚ Global Gateway, investičnú a rozvojovú stratégiu, ktorú Komisia predstavila v roku 2021. Jej cieľom je podporovať rozsiahle a dlhodobé infraštruktúrne projekty a zároveň využívať rozvojový rozpočet Únie na pomoc európskym firmám pri získavaní nových obchodných príležitostí. Od roku 2021 EÚ v rámci tejto iniciatívy zmobilizovala viac ako 306 miliárd eur.
„Navštívil som viac ako 40 krajín za menej ako dva roky. Všade mi naši partneri hovoria to isté. Chcú partnera, ktorý je férový, predvídateľný a spoľahlivý. A presne to Európa ponúka. A mimovládny sektor je toho tiež nenahraditeľnou súčasťou,“ uviedol Síkela na Ambrela konferencii.
Pripomenul, že nejde len o charitu. Investície pomáhajú nielen rozvoju ďalších krajín, ale aj samotnej EÚ v oblastiach, ako je migrácia, bezpečné dodávky surovín či nové trhy pre európske firmy. „Sami to nedokážeme. Naše investície v zahraničí sú investíciami do vlastnej bezpečnosti a prosperity,“ vysvetlil. Pripustil však, že v tejto oblasti je stále čo zlepšovať. „Európa sa stala globálnym platiteľom, no nie hráčom,“ upozornil.
Podľa Síkelu nestačí v krajine postaviť železnicu alebo cestu spájajúcu prístav s baňou, v ktorej sa ťažia kritické suroviny. „Takto len pokračujete v drancovaní krajiny,“ poznamenal. Potrebné je podľa neho vytvoriť okolo infraštruktúry celý funkčný ekosystém. „Chceme, aby pridaná hodnota zostávala v danej krajine. Musíme zmeniť prístup. Potrebujeme vytvárať pracovné miesta a dodávateľské reťazce. Musíme pomôcť bohatému kontinentu, akým je Afrika, aby bol odolnejší a nezávislejší, aby mal prístup k regionálnym aj globálnym trhom. Pomôcť mu môžeme odovzdávaním know-how a podporou vzdelávania a zdravotníctva,“ vysvetlil. Podľa Síkelu je preto potrebné podporovať napríklad malé a stredné podniky, obnoviteľné zdroje energie či bývanie. „To je podstata našej ponuky: budovať vzájomne výhodné partnerstvá v súlade s potrebami našich partnerov. Pomáhať im zvyšovať odolnosť, no zároveň investovať do budúcnosti Európy,“ uzavrel.
