Režisérka filmu o kauze Chachaland: Často sme hlavou prerážali múr, len aby film vôbec vznikol
Lena Kušnieriková šesť rokov nakrúcala dokumentárny film o Kataríne Kapustovej, ktorá pred rokmi verejne otvorila kauzu sexuálneho zneužívania v detskom tábore Chachaland.
Podľa jej slov filmársky tím často hlavou prerážal múr len preto, aby dielo vzniklo. „Nikdy sme nechceli, aby to bolo len o samotnom akte sexuálneho zneužívania, ale o tom, do akých vrstiev života sa to všade votrie,“ uviedla režisérka v rozhovore.
Jej intímny a spoločensky naliehavý dokument mal premiéru na festivale Jeden svet. Od 2. novembra sa dá vidieť na platforme DAfilms.sk.
Režisérka priblížila, prečo sa tvorcovia odklonili od otázky, ako k zneužívaniu došlo, k tomu, ako sa s ním naučiť žiť, prečo sa film do veľkej miery odvíja ako terapeutické sedenie a ako tento koncept vznikol. Hovorila aj o tom, ako sa jej počas šiestich rokov nakrúcania podarilo vyhnúť autocenzúre a prečo k preživšej nepristupovala ako k obeti.
Priblížila tiež, ako na ponuku účinkovať v dokumente reagoval hlavný aktér kauzy Roman Paulíny a jeho právnik, prečo je snímka nakoniec čiernobiela a kam poputuje časť výťažku z jej online uvedenia.
Keď si v roku 2019 prečítala blog Kataríny Kapustovej, v tom čase Danovej, podľa vlastných slov si položila otázku, ako sa mohol vzťah 13-ročného dievčaťa a 40-ročného muža do takej miery normalizovať. Na jednoznačnú odpoveď počas šiestich rokov nakrúcania nenarazila.
Prvotným zámerom bolo nakrútiť skupinový portrét, akúsi dokumentárnu detektívku o tom, ako sa to dialo. Režisérka však uviedla, že to nedokázala urobiť, lebo väčšina protagonistov z oboch spektier, ktorých oslovila, nechcela ísť pred kameru. Už na začiatku si stanovila, že vo filme nikoho nechce zhadzovať alebo viniť. Chcela tomu len porozumieť, lebo je to téma, ktorá sa týka jej generácie. Veľa jej kamarátov do toho tábora chodievalo.
Pomerne rýchlo sa tvorcovia odklonili od otázky, ako sa to mohlo stať, k tomu, čo s tým robiť, keď už sa to stalo.
V úvode filmu Katka vchádza do studenej vody. Režisérka vníma tento moment ako paralelu k tomu, ako sa rozhodla dobrovoľne postaviť svojej traume a ísť s ňou pred súd a kamery. S vodou pracovali v celom filme ako s leitmotívom, pri vode aj veľa nakrúcali. Scéna z úvodu filmu bola jedným z úplne prvých nakrúcaní, ktoré spolu urobili.
Za dôležité považovala zachytiť jej príbeh dokumentárne pre samotný príbeh, v ktorom bolo obsiahnuté všetko. Všetky zvraty a celkové vyústenie pre ňu predstavovali silný naratív. Téma jej zároveň pripadala veľmi dôležitá. Zohrala v tom rolu aj generačná záležitosť, hoci do tábora sama nechodila. Má dve deti a nechce, aby boli preživšími takýchto vecí, ani aby boli páchateľmi.
Vo filme je cítiť silný kontrast – na jednej strane chladné, byrokratické chodby súdov a nekonečné čakanie, na druhej strane veľmi krehké terapeutické sedenia. Problémom súdov podľa režisérky bolo, že ich bolo strašne veľa a ťahalo sa to niekoľko rokov. Boli v rozstupe troch, štyroch mesiacov, niekedy dvoch, inokedy pol roka, pričom sa tam v princípe dialo to isté. V strižni tak mala päť takmer totožných pojednávaní, ktoré potrebovali abstrahovať do filmu, preto sú vo filme zábery iba z dvoch súdov. Napriek tomu musela chodiť na každý. Ťažké bolo skôr to, že nikdy nevedeli, čo bude ďalej.
Pri terapii vopred tušili, čo sa asi bude hovoriť, ale režisérka nevedela, kam ich to zaveje a čo sa podarí. Netušila, čo všetko naozaj odznie, iba to, čo chcú otvoriť.
Rovinu terapie považovala za dôležitú preto, že ide o ťažkú tému. Uvedomila si, že aj keď sa na niektoré veci pýta, nedostáva také formulácie odpovedí, z ktorých by vo finálnom strihu vedela vyskladať zrozumiteľný príbeh pre niekoho, kto toho nebol účastný alebo nevie, o čo išlo. Preto potrebovala inak pracovať s protagonistkou, so skladbou otázok a so získavaním odpovedí. Vymysleli nápad s terapeutkou, keďže Katka dlhé roky navštevovala terapiu a mala s ňou veľmi dobrú skúsenosť. Rozhodli sa pracovať s tým, čo jej reálne fungovalo a čo autenticky v jej živote zohralo rolu pri tejto téme.
