Deti končia so športom okolo desiateho roku, potrebujú príklad od rodičov
Viac než tri štvrtiny detí majú rady šport, no okolo desiateho roku veku mnohé z nich so športom skončia. Vyplýva to z prieskumu organizácie Športoví anjeli medzi tisíckou rodičov. Hlavnou príčinou straty záujmu je podľa prieskumu to, že deti šport jednoducho prestal baviť. Výrazne sa prejavila aj súvislosť medzi športovaním rodičov a aktivitou detí.
„Ak sa šport začne spájať predovšetkým s tým, že dieťa musí podávať výkony a vyhrávať, môžeme ho odradiť a šport mu znechutiť. Deti potrebujú pohyb, pri ktorom zažijú radosť a postupne zistia, čo ich baví. Nemusia sa hneď rozhodnúť pre jeden šport a zostať pri ňom za každú cenu,“ vysvetľuje Rastislav Bielik zo Športových anjelov.
Podľa rodičov sa športu mimo telesnej výchovy venuje takmer 63 % detí vo veku od 6 do 18 rokov. Z tých, ktoré prestali športovať, bol mediánový vek ukončenia približne desať rokov. Iba necelých 5 % rodičov uviedlo ako hlavný dôvod ekonomické ťažkosti, najčastejšie to bol pokles záujmu detí (32,1 %).
Rastislav Bielik ďalej podotýka, že okolo desiateho roku sa u detí objavujú nové záujmy a pribúdajú školské povinnosti, čo sťažuje dochádzanie na tréningy. „Deti chcú tráviť viac času s kamarátmi a rastú aj nároky na tréningoch. Preto je dôležité pristupovať k športu bez tlaku na výkon, aby si deti uchovali radosť z pohybu.“
Rodičia pri výbere športového klubu kladú dôraz na prístup trénera a príjemnú atmosféru – tieto hodnoty označilo za dôležité viac než 85 % rodičov, zatiaľ čo športové výkony klubov sú dôležité pre necelú polovicu. „Keď dieťa povie, že už nechce chodiť na tréning, potrebujeme sa najskôr zaujímať o dôvod. Či ho nebaví samotný šport, necíti sa dobre v kolektíve alebo má strach z chyby a hodnotenia. Podpora znamená aj ochotu počúvať a hľadať riešenie spolu s ním,“ dopĺňa Bielik. Podčiarkuje tiež význam rôznorodosti. „Dávať deťom možnosť vyskúšať si viac športov im pomáha rozvinúť pohybové schopnosti a nájsť šport, ktorý ich naozaj baví,“ hovorí.
Výrazne aktívnejšie sú pritom deti, ktorých rodičia športujú aspoň dvakrát týždenne – takých detí športuje až 73,3 %. Medzi rodičmi, ktorí s dieťaťom športujú aspoň raz týždenne, 40,4 % tvrdí, že ich deti šport milujú. „Deti nás prirodzene pozorujú a preberajú naše návyky. Aj moje deti vnímajú, že si chodím zabehať alebo zaplávať, a preto je pre ne pohyb prirodzený. Najlepšie je, keď sa hýbeme aj spolu a dieťa má šport spojený so spoločným zážitkom,“ dodáva Bielik.
Odborníci však zdôrazňujú, že športovanie by nemalo byť ďalším zdrojom tlaku pre rodiny. „Rodič nemusí byť športovec ani pripraviť dokonalý tréning. Dôležitý je spoločný čas, počas ktorého sa nemusí všetko merať a hodnotiť. Keď sa aj dospelý učí niečo nové, skúša a robí chyby, dieťa vidí, že pohyb si môžeme užiť aj bez toho, aby sme boli najlepší,“ hovorí Zuzana Pšenáková zo Športových anjelov.
Pre lepšiu podporu rodín pripravili Športoví anjeli bezplatný päťtýždňový program Športuj ako plameniak, ktorý zahŕňa tréningové plány a videá. Do projektu sa zapojili známi slovenskí olympionici, ktorí pomáhajú rodinám začať so spoločným športovaním. „Chceme, aby sa deti hýbali hlavne s radosťou. A najlepšie je, keď sa hýbu aj spolu s rodičmi,“ uzatvára Bielik.
