EÚ chce deťom obmedziť sociálne siete, no mladí žiadajú najmä bezpečnejšie platformy
Mladí ľudia trávia na sociálnych sieťach niekoľko hodín denne a sami sa sťažujú, že aplikácie ich nechcú pustiť od obrazovky. Uviedla to Martina Tóthová z Rady mládeže Slovenska, ktorá sa na jar zúčastnila na rokovaní expertného panelu Európskej komisie o bezpečnosti detí online.
Komisia v septembri navrhla, aby si deti vlastný účet na sociálnej sieti mohli založiť až od 15 rokov. Slovensko chce ísť ďalej, s hranicou 16 rokov. Riešením podľa Tóthovej nie sú zákazy, ale platformy bezpečné už od základu.
EU Kids Act a slovenský návrh
Návrh EU Kids Act predpokladá zákaz sociálnych sietí pre deti do 13 rokov, s výnimkou detských videoplatforiem cez účet rodiča. Vo veku 13 a 14 rokov by deťom prislúchala jedna hodina denne pod rodičovským dohľadom. Samostatný účet by bol možný od 15 rokov.
Slovenský návrh zavádza zákaz sociálnych sietí pre deti do 16 rokov. Komisia k návrhu ešte zbiera spätnú väzbu. Podľa právnikov ho europarlament a vlády sotva schvália skôr ako v roku 2028.
Návykový dizajn
„EU Kids Act je treba vnímať skôr ako reguláciu systémových rizík než ako snahu vziať mladým internet,“ povedala Tóthová. V expertnom paneli sa mladí zamerali najmä na návykový dizajn, ktorý vnímajú ako hlavnú príčinu problému.
„Navrhli sme povinné hodnotenie dopadu algoritmov na deti, prísnejšiu reguláciu reklám a komercie mierené na deti, obmedzenie nekonečného scrollovania, ale aj automatického prehrávania či nočných notifikácií, ktoré rušia spánok.“ Rovnaký postoj panuje aj pri AI chatbotoch: „Nesmú byť navrhnuté tak, aby u mladých budovali nebezpečnú citovú závislosť.“
Mladí sa necítia chránení
Slovenskí študenti sa na internete necítia byť dostatočne chránení súčasnými pravidlami. „Z prieskumov aj z našich diskusií jasne vyplýva, že sa mladí necítia bezpečne, keďže často čelia toxickému obsahu, nenávisti či kyberšikane.“
Analýza projektu Spolu pre zdravé médiá, ktorú vytvorili Rada mládeže Slovenska a Česká rada detí a mládeže, skúmala toxicitu komentárov na desiatich vybraných slovenských facebookových profiloch. Z vyše 560-tisíc analyzovaných komentárov bolo takmer 78-tisíc toxických, teda približne 13,78 percenta.
„Nechcú však, aby sa o nich rozhodovalo bez nich. Chcú participovať online a zaslúžia si to robiť bezpečne,“ dodáva Tóthová. Hranicu medzi ochranou a cenzúrou vidí tam, kde sú chránené práva mladých bez toho, aby boli izolovaní.
Zákazy ako slepá ulička
Záverečná správa panelu pripúšťa, že v prvých výsledkoch zavedenia vekových obmedzení väčšina mladistvých zákazy obchádzala. Zavedenie vekových hraníc je podľa nej okamžitým opatrením na dosiahnutie dlhodobých cieľov, musí však ísť ruka v ruke so zmenou sociálneho vnímania v celej spoločnosti.
Plošné zákazy podľa Tóthovej mladým zoberú prístup k hodnotnému obsahu a komunite a prinútia ich prejsť na neregulované platformy. Ako riešenie preto nepovažuje zákazy, ale „investovať do offline priestorov, vzdelávania a tlačiť na Big Tech, aby boli platformy bezpečné už od základu“.
Vládny návrh zákona o integrovanom systéme ochrany pred radikalizáciou a mobilizáciou k násiliu zavádza zákaz sociálnych sietí pre deti do 16 rokov. Parlament ho v októbri posunul do druhého čítania, výbory ho majú prerokovať do 16. novembra. Platiť by mal od roku 2027.
Tóthová považuje za najefektívnejšie jednotné európske riešenie. „Ak si každá krajina vytvorí vlastné pravidlá, vznikne chaos a príležitosti pravidlá obchádzať. Navyše, v momente, keď EU Kids Act prejde, začne platiť aj na Slovensku.“
Kapacity by sa podľa nej oplatilo presunúť na zabezpečenie školských psychológov, komunitné miesta a vzdelávanie v mediálnej gramotnosti či kritickom myslení. „Všetkým viac pomôže, ak štát podporí tvorbu bezpečných komunitných centier a začne konečne poriadne investovať do školských psychológov a rozvoja učiteľov, ako sa spoliehať na dočasné a nefunkčné plošné reštrikcie.“
