Globálne otepľovanie zastavilo nástup ľadovej doby. Zachránili sme sa, alebo skôr naopak?
Pred piatimi desaťročiami sa skupina vedcov obrátila listom na vtedajšieho amerického prezidenta Richarda Nixona, aby ho varovala pred hroziacim príchodom ďalšej ľadovej doby. Táto téza sa v nasledujúcich desaťročiach stala kľúčovým argumentom popieračov globálneho otepľovania. Nástup novej ľadovej doby však bol len hypotézou, ktorú neskôr prevážili vedecké dôkazy o otepľovaní Zeme.
Po piatich dekádach sa vedcom prekvapivo podarilo preukázať, že približne pred dvetisíc rokmi sa ľadovec Barnes, ktorý ukrýva najstarší ľad v arktickej Kanade, začal znovu rozrastať. Štúdia publikovaná v magazíne Science podľa autorov ponúka dôkaz nielen o tom, že vedci v 70. rokoch 20. storočia mali vo svojich úvahách o prirodzenom cykle pravdu, ale aj o tom, že ľudia nástup ľadovej doby nechcene zvRátili. Zabránilo mu pálenie fosílnych palív. Či nás to však zachráni, ostáva otázne.
Ako sme zvrátili ďalšiu dobu ľadovú
„Je to veľmi silný príklad toho, ako sme narušili prirodzenú rovnováhu systému,“ povedal Nicolás Young, geochemik z observatória Lamont-Doherty Earth Observatory na klimatologickej fakulte Kolumbijskej univerzity.
Medzinárodný tím vedcov pod jeho vedením skúmal klimatickú históriu Laurentidského ľadového štítu, ktorý pokrýval väčšinu Kanady a sever Spojených štátov približne pred 95-tisíc až 20-tisíc rokmi. Pozostatkom historického ľadovca je ľadová čiapka Barnes, ktorá sa v súčasnosti rozprestiera na horách v strede Baffinovho ostrova. Ukrýva najstarší ľad v Kanade, ktorý môže mať až 20-tisíc rokov.
Vedci najprv potrebovali vypočítať, kedy ľadovec prvýkrát dosiahol svoju súčasnú veľkosť. Podarilo sa im to vďaka meraniu prvku, ktorý vzniká na povrchu hornín pôsobením kozmického žiarenia prichádzajúceho z explodujúcich hviezd. Hromadenie izotópu berýlia sa totiž zastaví len vtedy, keď rastúci ľadovec prikryje kamene pred kozmickým žiarením. Autori tak vypočítali, že ľadový štít prvýkrát dosiahol svoju minimálnu veľkosť približne pred 3 600 rokmi.
V ľadovci sa tiež zachovali prastaré rastliny a kamene, ktoré ponúkajú odpovede o histórii jeho expanzie a náhleho zmenšovania. Pomocou rádiouhlíkového datovania vedci určili vek machu a lišajníkov.
O studenom období hovorili už za studenej vojny
Diskusia o možnom návrate ľadovej doby sa začala už v období studenej vojny, keď sa časť odbornej verejnosti obávala globálneho ochladzovania. Neskoršie merania a klimatické modely však tento predpoklad postupne vytlačili. Dnes sa pozornosť sústreďuje na opačný proces – otepľovanie planéty spôsobené ľudskou činnosťou.
Zachránili sme sa, alebo skôr naopak?
Zistenia o zvrátení prirodzeného nástupu ľadovej doby vyvolávajú otázku, či nás globálne otepľovanie zachránilo pred príchodom chladného obdobia. Vedci upozorňujú, že tento dôsledok ľudskej činnosti so sebou prináša vlastné riziká. Prípadný prospech z oddialenia ľadovej doby tak nemožno vnímať ako jednoznačnú záchranu.
