Spojené štáty zaútočili na Irán tesne pred kongresovými voľbami
Washington 3. novembra – Spojené štáty v noci na utorok stredoeurópskeho času podnikli útok na iránsky ostrov Kešm v Hormuzskom prielive. Informovala o tom BBC s odvolaním sa na anonymné zdroje z prostredia americkej administratívy. Ozbrojené sily útok oficiálne nepotvrdili.
Anonymní predstavitelia označili útoky za „obmedzené a obranné“ a podľa nich boli odvetou za útoky iránskych Islamských revolučných gárd na americké lietadlá. Islamské revolučné gardy tvrdia, že zostrelili dva americké drony MQM-170 Outlaw južne od ostrova Kešm a jeden dron MQ-9 východne od Hormuzského prielivu.
Televízia CNN v utorok napísala, že americká operácia nebola rozsiahlou bojovou operáciou. „Bola to obranná operácia proti Iránu, ktorý používa strely zem-vzduch proti americkým prvkom,“ citovala nemenovaného amerického predstaviteľa. Stanica zároveň poznamenala, že útok sa stal v predvečer amerických kongresových volieb a že vojna, ktorá sa začala koncom februára, stále nie je vyriešená.
Podľa CNN sa podobné obmedzené útoky udiali už v minulosti, no Washington ich utajil. Ostrov Kešm je dôležitým bodom v zápase o kontrolu nad Hormuzským prielivom, strategickou ropnou tepnou, cez ktorú prechádza ropa exportovaná z oblasti Perzského zálivu. Námorná premávka v úžine je dnes približne na úrovni 2,4 percenta predvojnového stavu.
Rokovania cez sprostredkovateľov
Americký prezident Donald Trump začiatkom marca vyhlasoval, že vojna proti Iránu mala byť hotová do štyroch až piatich týždňov. Svoje vyjadrenie odvtedy niekoľkokrát korigoval, v októbri hovoril, že Spojené štáty nebudú na Irán útočiť tesne pred kongresovými voľbami.
Viceprezident James David Vance, ktorý je tradične izolacionistickejší ako Trump, v pondelok oznámil, že Irán a USA v rokovaniach „urobili pokrok“. Teherán a Washington nerokujú priamo, ale cez sprostredkovateľov.
„Konzultácie a diskusie sa veľmi zintenzívnili. Predostreli sme naše podmienky a plán a všetko závisí od politickej racionality Washingtonu,“ citoval The Independent iránskeho ministra zahraničia Abbása Araghčího.
Možné povolebné scenáre
Ako prvý z možných povolebných scenárov iránskeho konfliktu uvádza britský magazín vyrokovaný mier. Ako druhý scenár však ponúka ďalšie letecké útoky. The Independent poznamenáva, že nová letecká kampaň by mohla byť drahá a mohla by zahnať teheránsky režim do ešte tvrdšej pozície. Hrozilo by aj, že sa nepokoje prelejú do okolitých krajín a spôsobia škody na svetových komoditných trhoch.
Demokratický senátor Chris Murphy reagoval, že sa s vojenskými scenármi oboznámil a označil ich za „šialené“. „Trump údajne plánuje po voľbách obnoviť vojnu,“ vyhlásil.
S obnovením vojny ráta aj ďalší scenár magazínu – rozsiahla eskalácia. The Independent sa pri nej odvoláva na bývalého novinára Tuckera Carlsona, podľa ktorého sa Izrael snaží Trumpovu administratívu tlačiť k tomu, aby na Irán zaútočila jadrovou zbraňou. Žiadna ďalšia indícia však nesmeruje k tomu, že by takáto možnosť bola realistická.
Nespokojnosť v Trumpovom kruhu
Vojna bez dohľadného konca je pre Trumpa politickým problémom aj doma. Jedným z jej dôležitých dôsledkov sú vysoké ceny palív, ktoré sa Biely dom pokúsil zaplátať kontroverznou dohodou o dovoze ruskej nafty.
Magazín The Atlantic píše, že v Trumpovom kruhu rastie nespokojnosť s ministrom obrany Peteom Hegsethom. Anonymné zdroje magazínu povedali, že Hegseth voči prezidentovi nebol úprimný a výsledky operácií v Iráne mu podával ružovo. „Hegseth je dobrý v tom, že prezidentovi povie, čo chce počuť,“ povedal jeden z poradcov. Pentagón podozrenia poprel.
Atlantic dodáva, že ani keby sa Trump rozhodol pre eskaláciu, nemusí mu to zaručiť úspech. Irán by po ďalšej sérii vzdušných a raketových útokov mohol oslavovať vlastný vzdor, ako sa to už stalo po prvej epizóde koordinovaných americko-izraelských útokov. Eskalácia by navyše zaťažila stenčujúce sa americké zásoby munície.
Trump si je podľa Atlanticu vedomý, že ani eskalácia voči Iránu by z mapy nevymazala hrozby iránskych spojencov, osobitne jemenskej skupiny Húsíov. Navyše by ďalej tlačila nahor ceny energií, čo je podľa zdrojov magazínu jedným z dôvodov, pre ktoré sa Trump obrátil proti Ukrajine – chce na svetové trhy dostať ruské nerastné suroviny, aby tak tlmil dosah prípadných ďalších amerických útokov na Blízkom východe.
