Voľby rektora UK by mali byť predovšetkým o víziách rozvoja univerzity
V stredu 4. novembra sa uskutočnia voľby rektora Univerzity Komenského (UK), ktorá je jednou z najväčších verejných inštitúcií na Slovensku s ročným rozpočtom vyše 200 miliónov eur, čo je viac ako rozpočet mesta Prešov. Podľa majetkového priznania za rok 2025 mal rektor UK mesačný plat takmer 14-tisíc eur mesačne, čo je porovnateľné s premiérom SR. Univerzita je financovaná z verejných zdrojov, je teda legitímne pýtať sa na jej výsledky a plány.
O funkciu rektora sa uchádzajú dvaja kandidáti. Súčasný rektor Marek Števček, ktorý univerzitu vedie už osem rokov a kandiduje na tretie funkčné obdobie, a jeho vyzývateľ – bývalý prorektor Jozef Tancer.
Voľby rektora by mali byť predovšetkým o víziách rozvoja univerzity. Čoraz viac sa však stávajú voľbami o hodnotách a princípoch akademickej samosprávy na UK.
Hranice akademickej slobody
Keď Jozef Tancer oznámil zámer kandidovať, krátko nato mu rektor odobral výkonné právomoci prorektora. Komentoval to tým, že ako kandidujúci prorektor bude v konflikte záujmov. No potom by bol v konflikte záujmov každý akademický funkcionár, ktorý sa uchádza o funkciu rektora. Tancer svoj program aktívne verejne prezentoval, zúčastňoval sa diskusií a vystupoval v médiách. Števček účasť na mediálnych diskusiách odmietol.
V lete sa objavili závažné informácie o pôsobení štátneho tajomníka Róberta Zsemberu na UK, ktorý poberal značný plat, pričom ani univerzita, ani štátny tajomník neposkytli uspokojivé vysvetlenie, za akú prácu. Podobná kauza by na západoeurópskej univerzite ne zostala bez dôkladného vysvetlenia, pretože vyvoláva otázky o možnom konflikte záujmov a politizácii univerzity. Aj pre tento prípad Jozef Tancer začiatkom októbra odstúpil z funkcie prorektora.
Zaujímavé posolstvá odzneli na verejnom vypočutí kandidátov. Kým Jozef Tancer uviedol, že by chcel budovať kultúru nesúhlasu, Marek Števček zdôraznil, že podporuje slobodu, a dodal, že „sloboda znamená názor povedať aj názor nepovedať“. Sloboda, samozrejme, znamená aj nehovoriť, ale je to naozaj interpretácia, ktorú chceme počuť od lídra slovenskej akademickej obce? Predsa ten, kto názor nevyjadrí, nenesie zaň ani zodpovednosť. Nemusí čeliť kritike ani svoj postoj obhajovať. Mlčanie je často pohodlnejšie ako verejné vyjadrenie názoru. Lenže práve univerzity by mali byť miestom, kde sa pestuje kritické myslenie a schopnosť formulovať názory na základe argumentov. Univerzity by mali vzdelávať k odvahe nesúhlasiť, nie k mlčaniu!
Hoci jediná diskusia kandidátov na verejnom vypočutí prebehla kultivovane, ďalší priebeh už tak kultivovane nepôsobí. Namiesto toho, aby rektor Števček so svojím protikandidátom debatoval verejne, čelil otázkam a vysvetľoval, začala univerzita vyberať výroky z vyjadrení Tancera v médiách a reagovať na ne prostredníctvom oficiálnej webovej stránky. V stanovisku z 25. októbra označila vybrané kritické vyjadrenia za zavádzajúce a rámcuje ich dokonca s dosahom na dobré meno univerzity.
Kde je hranica medzi ochranou dobrého mena UK a ochranou jej súčasného rektora pred kritikou? Rektor nie je výlučne UK. Aj Jozef Tancer je UK, rovnako ako ďalší učitelia, študenti, zamestnanci, ktorí tam pôsobia. Je nebezpečné, ak sa oficiálna komunikácia univerzity stáva nástrojom volebného zápasu a univerzita má potrebu reagovať na kritický názor svojho učiteľa.
Voľba o charaktere univerzity
Rektorské voľby mali byť príležitosťou na otvorenú diskusiu o tom, kde sa má UK posunúť, ako má zlepšovať vzdelávanie a výskum v multikrízovom a transformatívnom období, ako má obstáť v medzinárodnej konkurencii, keď veľká skupina slovenských stredoškolákov odchádza študovať na zahraničné univerzity. Namiesto toho sa z nich stala skúška hodnôt jej samosprávy. Ukáže, aký má skutočne postoj k akademickej slobode, pluralite názorov, otvorenej diskusii aj zodpovednosti.
Chcem veriť, že UK je prostredie, v ktorom sa členovia a členky akademickej obce nemusia báť nesúhlasiť a kde sa kritika nepovažuje za útok na inštitúciu.
