Panický výpredaj na trhoch: technologické giganty padli pre odpor voči dátovým centrám
Finančné trhy zažili vo štvrtok prudké výpredaje, ktoré zasiahli technologické esá ako Nvidia, Broadcom, AMD, Dell, Qualcomm či Microsoft. Technologický index Nasdaq prepadol za jediný deň o 5,4 percenta a zaznamenal najhorší deň od apríla 2025. Výpredaj úplne zmazal stredajší rast, ktorým investori reagovali na výsledky amerických volieb do Kongresu.
Dva roky žil technologický sektor v presvedčení, že pokrok v umelej inteligencii limitujú len výrobná kapacita polovodičov, dostatok elektrickej energie a objem kapitálu. Po voľbách sa však objavil nový rizikový faktor: odpor verejnosti voči dátovým centrám, ktoré zabezpečujú výpočtový výkon pre umelú inteligenciu. Dátové centrá sa stali výbušnou témou už v predvolebnej kampani, keďže pre mnohých symbolizujú vzostup bohatstva a moci technologických gigantov.
Politické následky volieb
Výsledky volieb priniesli demokratom moc v kľúčových štátoch, ako Texas, Ohio, Nevada, Michigan, Georgia, Pensylvánia či Arizona. Práve v nich kandidáti uspeli so sľubom sprísniť pravidlá pre výstavbu serverovní. Zákazy alebo moratóriá na dátové centrá už schválili okresy naprieč Spojenými štátmi, od Edgewateru na Floride až po Bloomington v Illinois.
Ohrozený je napríklad plánovaný projekt spoločnosti Meta v meste Piqua v Ohiu za miliardu dolárov, ktorý mal vyrásť na rozlohe dvesto hektárov. Miestni obyvatelia v referende odvolali troch mestských zástupcov, ktorí projekt v minulosti schválili, a presadili sprísnenie podmienok pre novú výstavbu.
Šéfka spoločnosti Meta Dina Powell McCormicková na konferencii denníka Wall Street Journal priznala, že technologické firmy budú musieť zásadne prehodnotiť prístup k povoľovaniu stavieb. Podľa jej slov môže byť rozširovanie existujúcich areálov menej problematické než výstavba na zelenej lúke.
Požiadavky nových politikov
Analytici investičnej banky Goldman Sachs upozorňujú, že v teoretickom ohrození je až 45 percent z celkovej plánovanej kapacity dátových centier v USA. Novozvolený senátor za štát Michigan Abdul El-Sayed presadzuje úplné pozastavenie vývoja najpokročilejších modelov umelej inteligencie, kým nezávislí vedci a regulačné orgány oficiálne necertifikujú vývoj ako bezpečný. Miestne komunity musia mať podľa neho veto pri schvaľovaní megastavieb.
Nastupujúca demokratická senátorka z Južnej Karolíny Annie Andrewsová navrhuje plošné dvojročné moratórium na výstavbu nových dátových centier. V Ohiu postavil kampaň na boji proti dátovým centrám zvolený demokratický senátor Sherrod Brown, ktorý žiada okamžité zrušenie daňových úľav a štátnych dotácií pre firmy z oblasti umelej inteligencie.
V Texase získala kreslo guvernérky demokratka Gina Hinojosa, ktorá avizovala pozastavenie schvaľovania všetkých nových projektov, kým nevstúpi do platnosti legislatíva na ochranu obyvateľov. V štáte sa plánuje najmenej 248 dátových centier a projekty s celkovým výkonom okolo 200 gigawattov prechádzajú auditom. Analytici banky UBS odhadujú, že len pre rok 2028 je v Texase priamo ohrozených 18 gigawattov plánovaného výkonu.
Priznanie časti firiem
Spoluzakladateľ OpenAI Greg Brockman uviedol, že technologické firmy zlyhali v komunikácii s miestnymi samosprávami a podcenili schopnosť miestnych ľudí zmobilizovať sa. Podľa prieskumu televízie NBC po ukončení volieb uviedlo až 56 percent voličov umelú inteligenciu a dátové centrá ako kľúčový alebo hlavný faktor pri svojom hlasovaní za zástupcov do Kongresu.
Demokrati minuli viac ako sto miliónov dolárov na kampane, ktoré cielene vykresľovali republikánskych rivalov ako podporovateľov veľkých technologických spoločností. Keď zvolení politici v januári prevezmú úrady, získajú priame páky na povoľovacie procesy, energetické regulácie a regionálne daňové úľavy, čím dokážu výstavbu infraštruktúry zablokovať na štátnej úrovni aj bez novej federálnej legislatívy.
