Trénuje, kým ostatní ešte spia. Slovák dáva o sebe vedieť na maratónoch v zahraničí
Tomáš Michalec vymenil horskú cyklistiku za beh, aby zefektívnil svoj tréning a nemusel úzkostlivo riešiť životosprávu. Dnes má na konte viaceré štarty na veľkých maratónoch v Berlíne či Palerme a preteká vo farbách Maratón klubu Rajec.
V rozhovore približuje, ako vyzerá jeho nekompromisná ranná rutina, prečo napriek skúsenostiam odmieta trénovať mládež a z akého dôvodu je kvalitná športová infraštruktúra prínosom pre celú spoločnosť.
Od horskej cyklistiky k behu
Od základnej školy sa venoval horskej cyklistike, no keď ju chcel robiť výkonnostne, ukázalo sa to ako finančne náročné. Bežecký tréning sa mu javil efektívnejší, a tak k behu prešiel. Inšpiroval ho aj brat, ktorý už behával. Dlhé roky nemal športové hodinky ani záznamy o výkonoch, hnala ho túžba zlepšovať sa. Prelomovým podujatím bol pretek v Šuji pri Rajci, kde skončil druhý.
Vzťah k Rajcu a klubová registrácia
V Rajci nikdy nebýval, no Rajeckú dolinu považoval za pekné miesto už počas cyklistických čias. Prvý polmaratón tam odbehol v roku 2010, o rok neskôr prvý Rajecký maratón. Neskôr sa zblížil s bežcom Rasťom Kalinom, začali spolu trénovať a klub ho zaregistroval. Registrácia v klube je povinná na podujatiach typu majstrovstvá Slovenska, bežné preteky ju nevyžadujú.
Zahraničné maratóny
Ročne absolvuje zvyčajne jeden väčší maratón vonku, štyrikrát bežal v Berlíne a viackrát v Palerme. Občas si odskočí na blízke maratóny do Poľska alebo Česka. V Berlíne stojí na štarte 50-tisíc ľudí a celé mesto maratónom žije, obyvatelia povzbudzujú bežcov bez ohľadu na umiestnenie. V Bratislave organizátori podľa neho robia skvelú prácu, no bežní obyvatelia tomu nevenujú veľkú pozornosť.
Tréningový plán a ranná rutina
Ročne si stanovuje dva až tri veľké ciele, systematická príprava trvá okolo 10 až 12 týždňov. Približne polovica roka je v znamení prísne štruktúrovaných tréningov, zvyšok trénuje voľnejšie. Vstáva okolo 4:15, nachystá raňajky sebe a synovi, vypije kávu a vybieha von. Keď sa vráti, manželka odchádza do práce, on sa najedá, osprchuje, odvezie syna do škôlky a ide do roboty. Tri až štyrikrát do týždňa zaradí strečing a core cvičenia.
Financovanie a podpora rodiny
Štartovné na polmaratón či maratón sa pohybuje od 50 do 200 eur, v Berlíne či New Yorku aj 200 až 300 eur, k tomu náklady na cestovanie a ubytovanie. Finančnú podporu z Maratón klubu Rajec, ktorú dostal, požiadal šéfa klubu, aby radšej investoval do rozvoja komunity a podpory mládeže v Rajci. Vlastné bežecké aktivity si dokáže zaplatiť z vlastného vrecka. Podpora rodiny je podľa neho kľúčová, bez tolerancie manželky by to nefungovalo.
Trénerstvo a mládež
Viacerí ľudia ho oslovili s myšlienkou trénovať, no netrúfa si na to. Trénerstvo je podľa neho vedný odbor, ktorý sa dlhé roky študuje. Neodborným prístupom by mohol deťom spôsobiť zranenia alebo v nich vyvolať nechuť k športu. Preto každému poďakuje a odporučí skúseného trénera so vzdelaním.
Pohľad na novú generáciu a technológie
Vníma, že výkonnostne zameraných ľudí pomaly ubúda. Najpodstatnejšie je podľa neho, aby sa ľudia neustále hýbali, bez ohľadu na to, či odbehnú maratón za tri, štyri alebo päť hodín. Moderné technológie, tenisky a doplnky výživy sú skvelé, no zabúda sa na to, že väčšina ľudí trávi osem až deväť hodín denne v zamestnaní a venuje sa rodine. Najlepší bežci sú zväčša mladí, slobodní a bezdetní. Na Slovensku nemáme plných profesionálov, aj najrýchlejší maratónec funguje v Banskej Bystrici ako lekár.
Pamätné momenty a kuriózne situácie
Zahraničným vrcholom bol maratón v Palerme, kde skončil celkovo tretí, predbehli ho iba dvaja keňskí pretekári. Výborné spomienky má na Skopje v roku 2019, kde zabehol čas pod 2:45 a prvý raz sa kvalifikoval priamo do Berlína. Zo slovenských sú jeho srdcovkami Rajec s atmosférou na celej trati a Bratislava s priateľským riaditeľom maratónu. Na polmaratón v Liptovskom Mikuláši pricestoval a až namieste zistil, že si doma zabudol kraťasy, takže náhradu zháňal v obchode.
Bežecká komunita a zdravie
Beh podľa neho ľudí neuveriteľne prepája, medzi bežcami si hneď máte čo povedať. Poďakoval Rasťovi Kalinovi, kolegovi Martinovi Kováčikovi aj ďalším, ktorí ho vedeli potiahnuť. Najdôležitejšie je podľa neho zdravie, ktoré je extrémne pominuteľné.
Význam športovej infraštruktúry
Šport a kluby podľa neho formujú komunitu, ktorá učí disciplíne a zodpovednosti, a preto by mali byť zo strany štátu systematicky podporované. V Žiline existuje skvelá voľne prístupná atletická dráha, pri Bytči bezpečná cyklotrasa. Takéto podmienky by mali byť dostupné aj v najmenších obciach, a nie byť vzácnou výnimkou vybraných regiónov.
