Čo vidí Taraba, keď sa díva do zrkadla
V žurnalisticko-politickom rybníčku sa okrem iného traduje, že nosí smolu, keď si politici delia ministerstvá ešte pred voľbami. Keby bolo treba, dalo by sa to ilustrovať viacerými príkladmi. Aj preto je také vtipné, keď si Tomáš Taraba vyberá preferované ministerstvá ešte pred založením strany.
Vôbec, poslanec Taraba mal mimoriadne výživný víkend, až sa človek pýta, čím si zaslúžil takú priazeň televíznych dramaturgov. Pravda, ziskom ďalšieho poslanca nominálne pripravil koalíciu o väčšinu, čo však podľa vlastných slov nemieni doviesť do dôsledkov a v praxi sa tak stalo jediné: Taraba sa stal zaujímavým. Čo sa v súlade s politickou logikou rozhodol v plnej miere využiť.
Okrem vybavovania si osobných účtov, vymenovania zvolených ministerstiev a kádrovania kompetentnosti ostatných strán nám hrubými ťahmi štetca namaľoval ťažisko programu v podobe debyrokratizácie, ktorú nám prinesie silný líder – čiže on sám.
Tu sa o miesto priam hlási poznámka, že takáto spasiteľská sebaštylizácia sa považuje za nešťastnú prinajmenšom od čias, keď sa Daniel Lipšic po odchode z KDH so sebe vlastnou skromnosťou pasoval za lídra „slušného Slovenska“.
