Desať štátov severnej a západnej Európy spája námorné sily proti Rusku
Desať západo- a severoeurópskych krajín od utorka 10. novembra úzko prepojilo svoje vojenské námorníctvo. Cieľom je odradiť Rusko od provokácií alebo útokov v celom regióne severného Atlantiku, predovšetkým v citlivých oblastiach Baltského mora a Arktídy.
Spojenectvo vedené Veľkou Britániou predpokladá skorý vstup Kanady, Spojené štáty sa nepridajú. Všetky zúčastnené štáty sú zároveň členmi Severoatlantickej aliancie.
Šéf britskej armády Richard Knighton pre denník Financial Times uviedol, že dôvodom tesnej koordinácie sú vraždy na objednávku, sabotáže a hackerské útoky. Podľa jeho slov má Británia o týchto aktivitách jasné dôkazy z Európy aj priamo z Británie. Moskva je podľa neho zjavne oveľa ochotnejšia riskovať a ďalej vyostrovať konflikt.
„Toto je najnebezpečnejšie obdobie, aké som v dospelosti zažil. Ruská, ale aj globálna hrozba, neustále rastie,“ povedal Knighton.
Na mori bude zatiaľ spolupracovať desať členov NATO. Okrem Veľkej Británie sa pridá Dánsko, Estónsko, Fínsko, Island, Lotyšsko, Litva, Holandsko, Nórsko a Švédsko. Zapojí sa tak postsovietske Pobaltie, ktoré experti často označujú za ďalší možný cieľ Kremľa po Ukrajine. Škandinávci, Briti a Holanďania preto prišli na pomoc baltským spojencom.
Nejde len o vyhlásenia či spoločné cvičenia. Námorníci prejdú jednotným výcvikom a oprú sa o spoločnú logistiku. Budú si môcť vymieňať muníciu, náhradné diely a v prípade potreby aj členov posádky.
„Jednou z kľúčových úloh bude zadržať ruské ponorky, aby v prípade vojny nemohli v oblasti ohrozovať lodnú dopravu,“ dodal Knighton. Po námorníctve by sa mali postupne prepájať aj vzdušné a pozemné sily, hoci tento proces už paralelne beží v celej Aliancii.
Hrá sa tiež o Arktídu, ktorá sa rýchlo stáva zásadným geopolitickým bojiskom. S ubúdajúcim ľadom sa otvárajú nové námorné cesty, a tým aj prístup k nerastnému bohatstvu – sú tam ložiská ropy, plynu, niklu, kobaltu či medi. Z geografického hľadiska sú práve Nórsko a Dánsko bránou do najodľahlejších miest na severe planéty.
O vplyv v Arktíde sa neusilujú len Európania s Kanadou, ale aj Spojené štáty, Rusko a Čína. Európania sú s Američanmi stále v spojeneckom zväzku NATO, ale nevyspytateľná politika prezidenta Donalda Trumpa to môže rýchlo zmeniť. Stačí sa pozrieť na požiadavku Spojených štátov na prevzatie Grónska, ktoré je autonómnym územím Dánska.
Moskva je vo vzťahu k severu priamočiarejšia. Podľa The Moscow Times Kremeľ opakovane deklaroval zámer chrániť svoje záujmy v Arktíde. Prezident Vladimir Putin označil tento región za strategicky významný pre ruskú ekonomiku aj pre národnú bezpečnosť. Ruské ministerstvo zahraničných vecí preto varovalo, že Moskva na zvýšenú prítomnosť síl NATO v Arktíde zareaguje všetkými dostupnými prostriedkami, v prípade potreby aj vojenskou silou.
Nová námorná sila bude mať podľa odhadov viac ako 50-tisíc aktívnych námorníkov a príslušníkov námornej pechoty. Základom zboru budú Briti. Námorníci sú združení v rámci už existujúcich Spoločných expedičných síl (JEF), ktoré vznikli v roku 2014. Ich účelom je konať pružne a rýchlo bez toho, aby bolo nutné čakať na politický konsenzus všetkých členov Aliancie.
