Europarlament žiada návrat ukrajinských detí, časť slovenských poslancov bola proti
Európsky parlament na štvrtkovom plenárnom zasadnutí v Bruseli schválil spoločné uznesenie, v ktorom dôrazne odsúdil prístup ruského režimu k maloletým Ukrajincom. Poslanci poukázali na to, že za takmer päť rokov vojny sú tieto deti zo strany Ruska vystavované systematickej deportácii a násilnému presunu, nezákonným adopciám, nútenej rusifikácii či militarizácii.
Európski poslanci preto veľkou väčšinou požiadali o okamžité ukončenie týchto praktík a Rusko vyzvali, aby bezpečne a bezpodmienečne vrátilo všetky tieto deti späť domov na Ukrajinu.
Za text uznesenia hlasovalo 536 prítomných zákonodarcov, 37 sa zdržalo. Proti bolo len osem poslancov zo 720-členného parlamentu. Až polovicu z nich tvorili poslanci za vládnu stranu Smer-SD.
Zo Slovenska hlasovali proti štyria poslanci za Smer
Zo Slovenska proti uzneseniu hlasovali Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová, Ľuboš Blaha a Erik Kaliňák. Zo zahraničných poslancov sa k nim pridali Petar Volgin z bulharskej strany Vzroždenie (ESN), Fernand Kartheiser z Luxemburska, ktorý je nezaradeným poslancom od vylúčenia z ECR za cestu do Moskvy, Thomas Geisel z Nemecka a líder strany Konfederácia poľskej koruny Grzegorz Braun.
Milan Uhrík a Milan Mazurek zo strany Republika sa pri hlasovaní zdržali. Ostatní slovenskí europoslanci text podporili, vrátane všetkých zákonodarcov za Progresívne Slovensko, Miriam Lexman z KDH, Branislava Ondruša (predtým Hlas-SD) aj Moniky Beňovej za Smer.
Judita Laššáková uviedla, že svoje vysvetlenie poskytne budúci týždeň.
Postoj vlády a hlasovanie poslancov sa rozchádzajú
Hlasovanie štyroch poslancov za Smer proti uzneseniu poukázalo na vnútorný rozkol v ich klube, aspoň čo sa týka tejto témy. Ich pozícia sa zároveň rozchádza s postojom slovenskej vlády, ktorá sa len minulý týždeň pripojila k Medzinárodnej koalícii za návrat ukrajinských detí.
„Deti patria medzi najzraniteľnejšie obete vojny a ich ochrana musí byť našou spoločnou prioritou. Pripojením sa ku koalícii súčasne nadväzujeme na našu dlhodobú podporu ukrajinským deťom, ktorým pomáhame priamo na Ukrajine, ale tiež na Slovensku,“ vyhlásil minister zahraničia Juraj Blanár 2. novembra pri oznamovaní zmeny slovenskej pozície.
Rozhodnutiu vlády predchádzal značný tlak opozície aj verejnosti, ktorá slovenskú neúčasť v zoskupení ostro kritizovala. Vláda sa k nemu odmietala pripojiť dva a pol roka a vysvetlenie, prečo s tým váhala, neposkytla dodnes.
Čo uznesenie obsahuje
Parlament v uznesení uvádza, že návrat detí je povinnosťou podľa medzinárodného práva a nikdy nesmie byť použitý ako vyjednávací nástroj. Zároveň pripomína, že k septembru 2026 bolo evidovaných 20 651 prípadov deportácie a násilného presunu ukrajinských detí Ruskom. Ide len o overené prípady, skutočné číslo bude podľa všetkého vyššie.
Na Ruskom okupovanom území zostáva okolo 1,6 milióna ukrajinských detí. K 28. októbru bolo prinavrátených len 2 752 z nich.
Bezpečie týchto detí je podľa europoslancov naliehavou humanitárnou otázkou. Ich návrat domov musí byť zároveň jednou z hlavných priorít medzinárodného úsilia o vyvodenie zodpovednosti za ruské zločiny spáchané počas vojny.
Parlament tiež vyzval členské štáty EÚ, aby posilnili spoluprácu s Ukrajinou, medzinárodnými partnermi a organizáciami s cieľom urýchliť identifikáciu, dokumentáciu, vypátranie a návrat všetkých detí. Podporil aj ďalšie rozšírenie existujúcich sankcií EÚ voči úradníkom a subjektom zodpovedným za tieto deportácie.
Poslanci sa zároveň domnievajú, že zodpovednosť za tieto činy musí presahovať rámec vyššieho ruského vedenia a zahŕňať celý reťazec páchateľov a osôb zodpovedných za vykonanie týchto zločinov. V tomto zmysle vyjadrili plnú podporu Medzinárodnému trestnému súdu, ktorý pre únosy ukrajinských detí vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho komisárku pre práva detí Máriu Ľvov-Belov ešte v roku 2023.
