Novela o kajúcnikoch padla, politický a morálny účet za lex Gašpar zostal
Zákon o kajúcnikoch napokon neprešiel. Tí, ktorí ho chceli presadiť, sa však nevyvliekli zo zodpovednosti – politickej a morálnej. Neúspešné hlasovanie nezmaže systémové škody napáchané účelovými zmenami trestného práva ani mená poslancov ochotných hlasovať v prospech ľudí, o ktorých osudoch má rozhodnúť súd. Zákon sa dá stiahnuť alebo zamietnuť, ale hlasy zaň sa z politickej pamäti vymazať nedajú.
Schovaní za kolektív
Vladimír Mečiar potreboval na ochranu seba samého a ľudí spojených s únosom prezidentovho syna amnestie. Ukázal spoluobčanom, že pre nositeľa moci spravodlivosť neplatí, a podkopal základný pilier právneho štátu – rovnosť občana pred zákonom. Pri ich udelení však bol viditeľný a niesol za ne osobnú politickú zodpovednosť. Dnes sa ochrana privilegovaných mocných schováva za kolektívne hlasovanie. Namiesto amnestie prichádzajú účelové zmeny trestného práva, namiesto jedného podpisu desiatky stlačených tlačidiel v mene straníckej disciplíny a stability vládnej koalície.
Kauza Očistec
Tibor Gašpar, podpredseda parlamentu, a jeho švagor, podnikateľ Norbert Bödör, sú v kauze Očistec obžalovaní z mimoriadne závažného trestného činu zosnovania a podpory organizovanej zločineckej skupiny v policajných štruktúrach. Nemajú právo, aby politická moc počas prebiehajúceho procesu menila pravidlá v ich možný prospech. Prvé výsledky takéhoto zákonodarstva už vidieť. Špecializovaný trestný súd v októbri zastavil pre premlčanie časť stíhania v kauze Očistec: jeden skutok pri Gašparovi, dva pri Bödörovi. Prokurátor Bohdan Čeľovský spojil tento výsledok so zmenami trestných kódexov z roku 2024. Gašpar v jasnom konflikte záujmov za ne ako poslanec hlasoval. Jeho tvrdenia, že žiadne zákony nie sú v jeho prospech, preto narážajú na fakty.
Ústavný súd a varovanie generálneho prokurátora
Nasledoval pokus s výpoveďami spolupracujúcich obvinených. Ústavný súd 21. októbra označil kľúčovú časť úpravy za protiústavnú. Zákonodarca nesmie svojvoľne vylúčiť dôkaz a obmedziť jeho nezávislé hodnotenie súdom. Napriek tomuto varovaniu koalícia opäť presadzovala zmeny týkajúce sa kajúcnikov. Generálny prokurátor Maroš Žilinka upozornil na riziká pre prax aj na ústavné pochybnosti. Tentoraz sa väčšina nenašla.
Prečo riskujú povesť?
Že výpovede kajúcnikov treba dôkladne preverovať, je samozrejmé. Spolupracujúci obvinení môžu klamať aj sledovať vlastný prospech. Práve preto o vierohodnosti dôkazov rozhodujú súdy. Na vyšetrovanie organizovaného zločinu však štát potrebuje aj ľudí, ktorí poznajú jeho fungovanie zvnútra. Ak politická moc začne v čase konkrétnych procesov systematicky sprísňovať prekážky pre ich výpovede, vzniká otázka, či chráni spravodlivosť, alebo niekoho konkrétneho pred spravodlivosťou.
Taliansko podobné praktiky spoznalo za Silvia Berlusconiho. Dostali meno leggi ad personam, zákony šité na konkrétne osoby a kauzy. Išlo o „reformu spravodlivosti“ kvôli záchrane vtedajšieho talianskeho premiéra. Ten argumentoval „politickým prenasledovaním“. V slovenskej verzii vidieť podobné postupy. Obžalovaný politik nemusí presviedčať verejnosť sám. Na pomoc mu prichádza nielen premiér z vlastnej strany, ale aj koaliční poslanci ochotní platiť za jeho podporu vlastnou reputáciou.
