Reakcia generálneho prokurátora Žilinku na vládne kroky vo vzťahu k daňovým podvodom
Generálny prokurátor Maroš Žilinka pokračuje v ostrej kritike vládnych opatrení týkajúcich sa daňovej kriminality, pričom uvádza, že reakcia štátu na daňové podvody sa vytráca. Informácie o tejto problematike zverejnil na svojom oficiálnom facebookovom profile, kde sa zameral na štatistické údaje generálnej prokuratúry za prvý polrok aktuálneho roka. Tieto údaje naznačujú, že represívne aktivity štátu proti neoprávneným vratkám DPH a spotrebným daniam sa citeľne znížili.
Výrazný pokles stíhaní a obžalôb
Z analýzy vyplýva, že v roku 2024 čelilo stíhaniu za daňové delikty 88 osôb, avšak tento počet klesol v minulom roku o 49 percent na iba 45 stíhaných. Znepokojivé je aj zníženie počtu obžalovaných, ktorý klesol z 65 na 28 osôb, čo predstavuje pokles o 57 percent. Navrhnuté zmeny v legislatíve sa zdajú mať zásadný dopad na efektivitu stíhania daňových podvodov.
Nedostatky legislatívy a obavy z budúcej novely
Žilinka upozornil na skutočnosť, že novela Trestného zákona, ktorá nadobudla účinnosť v auguste 2024, má priamy dopad na definíciu daňového podvodu. Zmenila totiž hranicu „rozsahu činu nevyhnutného na naplnenie znakov trestného činu daňového podvodu“ z pôvodných 2 660 eur na sumu prevyšujúcu 20-tisíc eur. Tento krok fakticky znamená, že činy s nižšou hodnotou už nie sú považované za trestné.
Politické postavenie a legislatívne podnety
Generálny prokurátor koncom marca 2026 doručil predsedovi parlamentu Richardovi Rašimu legislatívny podnet na riešenie problematiky daňovej kriminality. Cieľom návrhu bolo zefektívniť postihovanie týchto činov a zvýšiť ochranu finančných záujmov Európskej únie. Napriek snahám o zlepšenie situácie, vládna koalícia zatiaľ demonštruje politický nezáujem o navrhnuté zmeny.
Zlyhanie vládnych opatrení a nezáujem o Žilinkov podnet
Žilinkov podnet, ktorý mal za cieľ zachrániť miliardy eur, narazil na politický nezáujem, pričom Raši dal od návrhu ruky preč, odkazujúc na riadny legislatívny proces. Ministerstvo spravodlivosti pod vedením Borisa Suska definitívne zamietlo Žilinkov návrh s tým, že posunutie hranice trestnosti na 700 eur považuje za neprimerané.
Pandémia nízkych postihov a vznik nových iniciatív
Podľa prokuratúry, neprísne postihy páchateľov daňových podvodov odrádzajú od páchania týchto činov, keďže riziko na strane páchateľov je minimálne – skôr riskujú pokuty než väzenie. Ako jedinú reakciu na prehlbujúcu sa situáciu prokuratúra vytvorila policajno-daníarsky expertný tím s názvom „Daňový štít“, ktorý nahrádzal predchádzajúcu Daňovú kobru zrušenú s Národnou kriminálnou agentúrou. Tento krok je znakom potrebnej adaptácie na aktuálnu legislatívnu situáciu, kde objem šedej ekonomiky na Slovensku dosahuje až 17 miliárd eur ročne.
