Dva krôčiky k zmierneniu s Robertom Ficom
Keby sa predseda vlády Robert Fico zamyslel nad svojím prejavom, možno by si uvedomil, že jeho neustále sťažovanie sa pripomína štýlu Igora Matoviča. Možno by ho to nútilo zamyslieť sa nad vlastným prístupom a spôsobom komunikácie s verejnosťou. Všetci sme si už dávno uvedomili, že výzvy na celospoločenské zmierenie, najmä keď ich hlásajú politici, ktorí národ rozdeľujú a na tom profitujú, sú nielen detinské, ale aj veľmi nebezpečné.
Avšak zmiernenie je stále možnosťou. V tomto duchu sa konala tlačová konferencia v Prešove, kde Fico spoločne s predstaviteľmi zdravotníctva predstavil plán na výstavbu novej vojenskej nemocnice. Prezentoval svoje videnie budúcnosti nemocničnej starostlivosti v regióne a obhajoval svoje tvrdenia o dôveryhodnosti a efektívnosti práce vlády.
Rozčlenil svoj prejav do dvoch hlavných častí. V prvej časti nás uisťoval, že prekážky, ktoré stoja na ceste k zlepšeniu situácie v nemocniciach, sú už minulosťou. Povedal, že základy budú stáť na pevných pilieroch schopnosti vlády konať. V druhej časti sa pritvrdil a vyslovil, že vláda nemá právo na sťažovanie sa, musí pracovať na výsledkoch a zodpovedne sa starať o blaho občanov.
Jeho emotívne apelovanie: „Počuli ste mňa niekedy nariekať? Chodil som niekedy a nariekal som?!“ iba posilnilo dojem, že sa Fico snaží prezentovať ako silného lídra, hoci mnohí sa pri jeho slovách môžu smiať. Máme však jeho vyhlásenia interpretovať ako pozvánku na dialóg a spoločne hľadať cesty k zmierneniu, porozumeniu a súdržnosti.
Takáto atmosféra by mohla napomôcť k zlepšeniu vzťahov medzi vládou a občanmi, najmä v čase, keď je potrebné spoločne čeliť výzvam a obavám, ktoré pred nás stavia súčasná situácia. Na konci dňa by bolo prospešné, keby sa politikom podarilo získať si dôveru a optimizmus obyvateľstva, namiesto navodenia pocitov rozporu či nespokojnosti.
