Pripravte deti na kvalitnú literatúru, nie gýč
Pracujem na detskom oddelení knižnice a čoraz častejšie ma trápi, akú literatúru požičiavam mladým čitateľom. V mnohých prípadoch ide o knihy, ktoré by som vlastným deťom, či skôr vnúčatám, určite neodporučila. Každý, kto dnes vstúpi do knižnice, sa ocitá uprostred hlučnej a chaosom preplnenej ponuky, ktorá pripomína strašidelný lunapark. Kým sa usídli v rukách mladého čitateľa, má gýč, obalený v trblietavom obale a masívnej marketingovej štruktúre, takmer voľný prístup.
Literárna produkcia v štýle fastfood
Veľa mladých čitateľov sa stretáva s literárnymi „fabríkami“, ktoré sa špecializujú na produkciu nekvalitných kníh. Príkladom je Thomas Brezina, ktorého dielo pôsobí ako pásová výroba plná falošného tajomstva a lacných dobrodružstiev. Tento typ literatúry deti absorbujú mechanicky, rovnako ako dospelí sledujú nekonečné televízne epizódy. Autori ako David Walliams alebo Jeff Kinney ponúkajú čitateľské zážitky bez námahy, text je krátky a humor je zjednodušený, minimálne náročný na porozumenie. A dokonca aj fenomén ako Marta Galewska-Kustra sa odkláňa k digitálne prečistenej jazyku bez hĺbky.
Svet fantasy a jeho schémy
Čoraz väčší problém vidíme aj vo svete fantasy, ktorý sa stal stereotypným a oplýva povrchnými rozprávkami o hrdinoch a mýtoch, kedy Rick Riordan a jeho „Percy Jackson“ presunuli antických bohov do prostredia amerických tínedžerov. Takáto instantná mytológia je zasypaná popkultúrnymi náznakmi, čo vytvára svet bez hlbokých myšlienok. Autori ako John Flanagan s jeho „Hraničiarovým učeňom“ sa snažia o remeselné spracovanie, no výsledok je rovnako schematický a predvídateľný.
Vizuálna kultúra a jej nedostatky
Deti dnes vnímajú svet predovšetkým očami, čo umožňuje komiksom, ako je „Dogman“ od Dava Pilkeyho, stať sa hitom. Avšak, ich prístup je často plný prvoplánového humoru a absurdností, čiže sa vytráca akákoľvek skutočná literárna hĺbka alebo estetika v prospech rýchlej zábavy. Rovnako ako u Kapitána Bombarďáka, ktorý len pridáva na žánrových stereotypoch. Ak by sme sa pozreli na továrenské franšízy zo svetov ako Minecraft alebo superhrdinov, vidíme jasnú paródiu na veľkú komerčnú produkciu, kde literatúra slúži len ako doplnkový produkt pre hračky.
Alternatívy k kultúre gýču
Pri pohľade na aktuálny trend literárneho gýču je potrebné sa zamyslieť nad alternatívami. Kde sú príbehy, ktoré skutočne oslovujú a nielen zabávajú? Našou úlohou ako rodičov a vzdelávateľov musí byť podporovať kvalitnú literatúru, ktorá rozvíja myšlienky, vnímanie a estetiku. Naša zodpovednosť spočíva v tom, aby sme deťom pomohli nájsť vzácny poklad medzi fascinujúcimi príbehmi, ktoré ich obohacujú a otvárajú nové obzory, a nie ich zavádzali do hmlistého sveta gýču.
