Riziko nedostatku raketových nosičov v Európe do roku 2030
Podľa vyhlásenia generálneho riaditeľa Európskej vesmírnej agentúry (ESA) Josefa Aschbachera, Európa čelí vážnemu riziku nedostatku vlastných raketových nosičov do konca desaťročia. Aschbacher zdôrazňuje, že rastúci dopyt po vypustení satelitov v rámci európskych a plánovaných misijných konštelácií prevyšuje aktuálne kapacity regionálnych raketových systémov. Veľký tlak bude najmä v rokoch 2029 až 2031, kedy sa očakáva vrchol požiadaviek na raketové štarty.
Porovnanie s USA a Čínou
Vývoj na trhu so satelitmi a raketovými nosičmi ukazuje, že USA a Čína, ktoré za posledných päť rokov vypustili stovky satelitov a investovali miliardy dolárov do svojich vesmírnych technológií, majú dominujúcu pozíciu. Napríklad spoločnosť SpaceX vedená Elonom Muskom uskutočnila minulý rok 170 raketových štartov, zatiaľ čo Európa sa zmohla len na osem. Musk takéto úspechy dosiahol vďaka inováciám, akými sú opakovane použiteľné rakety, ktoré výrazne znížili náklady na štarty.
Plány ESA na riešenie nedostatku
Aschbacher plánuje predložiť otázku zabezpečenia dostatočného počtu raketových nosičov členským štátom ESA. To by malo za cieľ zajistiť, že Európa bude schopná vypúšťať satelity s využitím vlastných nosičov. Hlavné európske vesmírne projekty, ako je bezpečnostná komunikačná konštelácia Iris2, ktorá sa plánuje spustiť v roku 2029, budú potrebovať množstvo štartov. Rovnako aj rozšírenie navigačného systému Galileo a programu pozorovania Zeme Copernicus si vyžaduje spoľahlivú raketovú infraštruktúru.
Obmedzená kapacita a výroba raketových nosičov
Rastúci dopyt po raketových štartoch sa odohráva v čase, keď sú kapacity na zabezpečenie štartov v Európe značne obmedzené. Nový ťažký raketový nosič Ariane 6 sa postupne dostáva do výroby, zatiaľ čo ľahký nosič Vega C obnoví svoje lety až koncom roku 2024 po niekoľkoročnej prestávke. Tieto faktory spolu vytvárajú vážny problém, ktorému Európa bude musieť čeliť, ak sa chce udržať konkurencieschopná v globálnom vesmírnom trhu.
