Lotyšsko požaduje finančné kompenzácie, Slovensko za podobné riziká nič nežiada
Lotyšsko sa dostáva do významného vyjednávania s Európskou úniou, pričom žiada od Bruselu sumu 7 miliárd eur ako odškodnenie za zvýšené obranné výdavky a straty z obchodu s Ruskom. Tento krok je súčasťou diskusie o novom sedemročnom rozpočte EÚ na roky 2028 až 2034, kde ide o viac než dva bilióny eur.
Pobaltské štáty, vrátane Lotyšska, Fínska a Poľska, sú na hranici s Ruskom a čelí zjavnej hrozbe zo strany tohto agresívneho suseda, čo determinovalo ich požiadavky na nové fondy. Lotyšský premiér Andris Kulbergs zdôraznil, že krajiny Pobaltia čelí priamym nákladom na obranu celého bloku a zároveň zvyšujú svoj rozpočtový deficit na maximum, aby zabezpečili ochranu pre celú Európu.
Požadovaných 7 miliárd eur by malo byť financovaných z nového Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť, pričom by pokryli takmer polovicu z plánovaných 15 miliárd eur na obranu. Kulbergs tiež upozornil na paradox, kedy značná časť týchto peňazí končí späť vo západnej Európe vďaka nákupom zbraní z Nemecka či Francúzska.
Na rozdiel od Pobaltia, slovenská vláda nevyužíva tieto zjavné riziká na vyjednávanie s Bruselom. Namiesto toho preferuje tradičné regionálne dotácie a odmieta špeciálne fondy na obranu. Tento prístup sa ukazuje ako nevhodný, obzvlášť keď sa východné Slovensko nachádza priamo na vonkajšej hranici EÚ s Ukrajinou a čelí podobným hrozbám.
Európska komisia sa v minulosti zaoberala pozitívnymi krokmi na zlepšenie bezpečnosti v pohraničných regiónoch EÚ, reagujúc na zvýšené ekonomické a bezpečnostné riziká, ktoré vznikli po začiatku konfliktu na Ukrajine. Kým Lotyšsko investuje do svojich obranných kapacít a žiada finančné kompenzácie, slovenská vláda sa spolieha len na konvenčné dotácie a odmieta argumenty ako relevantné pre svoje vyjednávanie.
Bratislava, namiesto presadzovania silnejšej obrany, zvolila prístup sústrediť sa na tradičné oblasti ako školstvo a infraštruktúru, čo môže mať závažné následky pre jej pozíciu v rámci EÚ, ak nevyužije potenciál tejto špeciálnej stratégie pre ochranu pohraničných regiónov. Taktika slovenského kabinetu navyše ukazuje na zásadný rozpor voči susedom, ktorí sa neboja využiť súčasnú situáciu a žiadať potrebné financie na ochranu svojich obyvateľov a regiónov.
Akékoľvek finančné opatrenia v EÚ by mali zahrnúť aj východné Slovensko, ktoré nesmie byť ignorované v rámci pomoci a investícií, aby sa zabezpečilo jeho strategické postavenie a ochrana proti stále rastúcim hrozbám zo strany Ruska.
