Temnú minulosť Novák pozná dnes len málokto. Z tábora hrôzy poslali na smrť tisíce ľudí
Tento rok uplynulo 85 rokov od prijatia takzvaného židovského kódexu. Platný bol od 9. septembra 1941. Rozsiahle, približne 40-stranové nariadenie obsahovalo 269 paragrafov, ktoré taxatívne vymedzovali, akým spôsobom budú Židia obmedzovaní od majetkovej až po fyzickú existenciu.
Horná Nitra si zároveň pripomína aj výročie začiatku výstavby najväčšieho slovenského koncentračného a pracovného tábora, ktorý stál na území dnešných Novák. Odhaduje sa, že štyri- až päťtisíc ľudí z neho bolo deportovaných do koncentračných táborov v Poľsku. V Prievidzi si tieto udalosti pripomenuli prednáškou súkromného bádateľa Erika Kližana.
Pripravili ich o majetok aj dôstojnosť
Židovská komunita v Prievidzi mala v roku 1941 štyristo členov. Išlo o ľudí z mesta, ale aj vysídlencov napríklad z Handlovej, odkiaľ museli odísť, pretože nemohli bývať tam, kde žilo väčšinové nemecké obyvateľstvo. Približne 300 z nich holokaust neprežilo.
„V roku 1941 vláda prijala nariadenie o právnom postavení Židov, ktoré do histórie vstúpilo ako takzvaný Židovský kódex,“ priblížil Erik Kližan. Medzi známe nariadenia patrila povinnosť nosiť označenie žltou Dávidovou hviezdou. Židia boli zbavení volebného práva a nesmeli pracovať vo verejnej sfére. Nesmeli vlastniť zbrane, viesť motorové vozidlá, jazdiť na bicykli a cestovať verejnou dopravou. Úradom museli odovzdať umelecké diela či cennosti, mali obmedzené právo disponovať vlastnou finančnou hotovosťou a regulovaný prístup do obchodov. Žiaci boli vylúčení zo všetkých typov škôl s výnimkou židovských základných škôl.
Z tábora deportovali tisíce ľudí
Najväčší koncentračný a pracovný tábor na Slovensku začali budovať na jeseň 1942 v objektoch bývalých muničných skladov na pomedzí obcí Laskár a Koš, čo je dnešné územie Novák. Prvých ľudí do Novák presunuli na jar nasledujúceho roka. Všetci vo veku od 16 do 60 rokov mali povinnosť pracovať a čakať na takzvané konečné riešenie.
„Dnes už vieme, že to bolo klamstvo. Prežiť nemal nikto,“ povedal Kližan. Prvý transport z Novák bol vypravený 30. marca 1942 do koncentračného tábora v Lubline. Išlo o tisíc mužov, žien, detí a starcov. Ďalšie tri transporty boli naplánované na prvú polovicu apríla, každý z nich z Novák odviezol tisíc ľudí natlačených v 25 vagónoch používaných na prepravu dobytka. V priebehu ôsmich mesiacov v roku 1942 bolo zo Slovenska vyvezených viac ako 57 600 Židov, z toho z Novák odhadom štyri- až päťtisíc. Posledný transport vypravili 28. októbra 1942 práve z Novák.
Strážili ich gardisti
Po zrušení transportov bol tábor v Novákoch určený ako pracovný. Bolo v ňom 24 obytných barakov a 29 dielenských a hospodárskych budov. Strážili ho príslušníci ozbrojenej Hlinkovej gardy. V nováckom tábore zriadili pätnásť remeselníckych dielní, napríklad krajčírske dielne, stolársku, kartonážnu, čipkársku dielňu, brašnárstvo, kožušníctvo, klampiarstvo, zámočníctvo či autoopravovňu a fotoateliér.
„V areáli sa nachádzala malá nemocnica a priestor na voľnočasové aktivity. Ľudia tam vybudovali bazén, knižnicu a ihrisko pre deti,“ priblížil Kližan. Tábor mal kapacitu 1600 ľudí. Fungoval do 29. augusta 1944, keď vypuklo Slovenské národné povstanie, následne bol rozpustený.
Tábor prežil holokaust aj komunistov
Po potlačení povstania sa história nováckeho tábora neskončila. Umiestňovali doňho odbojárov a partizánov, ktorých vtedajšia štátna moc zadržala. Obnovené boli aj transporty do koncentračných táborov. Po vojne v rokoch 1945 až 1946 v ňom boli sústredení Nemci z regiónu, najmä z Handlovej a vtedajšieho Nemeckého Pravna, určení na vysídlenie.
Po komunistickom prevrate v roku 1948 vznikol v Novákoch najväčší tábor nútených prác na Slovensku, v ktorom väznili rôzne protištátne živly aj politických väzňov a odporcov režimu. Tábor definitívne zanikol v roku 1953. Objekty v ňom následne využívalo poľnohospodárske družstvo v Koši. Postupne však chátrali, až po nich napokon zostali len holé polia.
