Prečo sa Paríž pridal k Slovensku pri blokovaní sankcií? Dôvodom majú byť Francúzi väznení v zahraničí
Členské štáty EÚ mali v pondelok posledný deň na predĺženie sankčného zoznamu voči ruským občanom a firmám, inak hrozilo, že 15. septembra prestane platiť. Plán nečakane zmaril odpor Slovenska a Francúzska, ktoré sa mali spojiť v požiadavke vyradiť rusko-uzbeckého miliardára Ališera Usmanova.
Individuálne sankcie boli preto nezvyčajne predĺžené len o jeden týždeň namiesto navrhovaných 12 mesiacov. Hovorca írskeho predsedníctva Rady EÚ uviedol, že lídri si tak vytvorili dodatočný priestor na rokovania.
Podľa bruselských médií s odvolaním sa na diplomatické zdroje ostali dôvody zmeny názoru Paríža nejasné. Francúzska delegácia uviedla len to, že pre ňu súvisí „so samostatnou otázkou týkajúcou sa národnej bezpečnosti”.
„Radi by sme pozitívne reagovali na našich medzinárodných partnerov, ktorí sa na nás obracajú v súvislosti s pánom Usmanovom,” uviedol francúzsky diplomat. Nepriamo tak potvrdil záujem o vyradenie Usmanova. Slovensko sa k požiadavke oficiálne nepriznalo, hoci za ňu lobovalo už v marci.
Portál Euronews a denník Financial Times prišli s informáciou, ktorá priblížila motiváciu francúzskej pozície. Podľa predstaviteľov EÚ a diplomatov Paríž nalieha na vyradenie Usmanova, aby zabezpečil prepustenie francúzskych občanov zadržiavaných v Azerbajdžane, ktorý je blízkym spojencom Uzbekistanu.
Táto údajne navrhovaná „výmena väzňov” má byť podmienená súhlasom celej 27-čky so zrušením sankcií na Usmanova. Francúzsko odmietlo informáciu komentovať, azerbajdžanské a uzbecké ministerstvá zahraničia reakciu neposkytli.
Reakcie európskych partnerov boli zjavné. Podľa bruselských portálov u nich francúzska otočka vyvolala veľké rozpaky a nevôľu. Jeden z diplomatov prirovnal prístup v štýle „niečo za niečo” k taktike maďarského expremiéra Viktora Orbána.
„Francúzsko nechce ustúpiť, ale v tejto chvíli by to vyslalo úplne nesprávny signál,” povedal pre Euronews jeden z predstaviteľov pod podmienkou anonymity.
Diplomati upozorňujú na nebezpečný precedens. „Ak to Francúzsko presadí, aj ostatné krajiny prídu s vlastnými oligarchami, ktorých budú chcieť vyčiarknuť zo sankčného zoznamu,” uviedol jeden z nich.
Holandský europoslanec Thijs Reuten dodal: „Nechceme vysielať signál, že ak ste ruský oligarcha, ktorý sa chce dostať zo sankčného zoznamu, mali by ste držať niektorých Európanov ako rukojemníkov.”
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelensky na X uviedol, že sa o situácii rozprával s prezidentom Macronom. Členské štáty majú o zozname debatovať aj dnes.
Okrem predĺženia sankcií voči vyše 3-tisíc ruským subjektom majú podľa portálu navrhnúť rozšírenie zoznamu o ďalších 1 600 mien. Slovensko svoj postoj oficiálne nekomentuje.
Slovensko podľa bruselských médií pôvodne prišlo s dvomi požiadavkami: presadzovalo predĺženie sankcií len o šesť mesiacov a vyradenie dvoch mien zo zoznamu.
Vláda svoju pozíciu odmieta komentovať. Prvú požiadavku nepriamo potvrdil premiér Robert Fico na stretnutí lídrov V4 v Bratislave. Rezort diplomacie sa odvolal na neverejný charakter diskusií.
Podľa zdroja z prostredia vlády sa Slovensko otvorilo možnosti predĺženia sankcií na rok, ak sa zo zoznamu vyškrtne aspoň jedno z požadovaných mien.
Usmanov je v úradnom vestníku EÚ označený za „prokremeľského oligarchu s mimoriadne úzkymi väzbami na ruského prezidenta Vladimira Putina”. Izraelsko-ruský podnikateľ Michail Fridman je hlavný akcionár Alfa Group.
Rádio Slobodná Európa informovalo, že na vyradenie Usmanova tlačili aj Turecko, Azerbajdžan a tri stredoázijské republiky. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan poslal 2. marca list Ficovi so žiadosťou o podporu.
Marcový apel Slovensku nevyšiel a ani jeden z miliardárov vyradený nebol. Sankcie boli predĺžené na poslednú chvíľu pred vypršaním. Vyškrtnuté boli len dve osoby pre právne slabé prípady.
Ficovej vláde sa v minulosti podarilo presadiť vyradenie európskeho šéfa Nočných vlkov Jozefa Hambálka, ktorý bol na zoznam zaradený v lete 2022.
