Roky ho poznali ako Dom politických strán. Jeden z posledných pavlačových domov v meste opäť ožíva
Historická budova na okraji pešej zóny v Topoľčanoch je súčasťou centra mesta už viac než jedno storočie. Za ten čas slúžila na bývanie, sídlili v nej úrady, umelecká škola aj politické strany.
Na budove sa však podpísal zub času a v posledných rokoch sa jej väčšej pozornosti nedostávalo. To sa postupne mení. Obnovujú sa jej historické prvky, na nádvorie sa vrátili ľudia a pribúdajú kultúrne i komunitné aktivity.
Jedným z impulzov na oživenie pamiatky na Pribinovej ulici bola rekonštrukcia priestorov známeho Opusu. Predajňa hudobnín tu fungovala od 70. rokov a poznali ju generácie Topoľčancov.
„Keď sme odhalili falošný strop, zrazu sa objavili úžasné poloblúkové okná,“ spomína Marián Bezák, ktorý prevádzkuje dnešný Starý Opus – kaviareň spojenú s pôvodnými hudobninami.
Myšlienka postupne prerástla do vzniku občianskeho združenia Zelený rínok Topoľčany, ktoré založili v roku 2025 s cieľom podieľať sa na obnove a oživení historickej budovy vo vlastníctve mesta.
Od obytného domu k sídlu inštitúcií
Dom je národnou kultúrnou pamiatkou a patrí k posledným zachovaným predstaviteľom typu zástavby, ktorý bol kedysi pre Topoľčany charakteristický.
„Budova bola postavená v druhej polovici 19. storočia, jej staviteľom bol pravdepodobne Vavrinec Markovič,“ približuje históriu národnej kultúrnej pamiatky Eva Gažiová, vedúca topoľčianskeho pracoviska Krajského pamiatkového úradu v Nitre.
Rodina Markovičová predala dom v roku 1903 Júliusovi Spitzerovi. „Ten si neskôr vzhľadom na svoj židovský pôvod zmenil priezvisko na Šándor a odvtedy ho poznáme ako Júliusa Šándora. Aj budovu sme začali nazývať Domom Dr. Júliusa Šándora, keďže bol jedným z jej posledných historických vlastníkov,“ približuje pamiatkarka.
Július Šándor zomrel počas druhej svetovej vojny. V roku 1949 jeho vdova Margita Šándorová predala celý dom s dvorom a príslušenstvom Okresnej samosprávnej komisii v Topoľčanoch. Neskôr sa objekt stal majetkom československého štátu v správe Okresného národného výboru v Topoľčanoch.
Jeho priestory následne využívali rôzne inštitúcie. Sídlil tu napríklad daňový úrad, banka či Ľudová škola umenia.
Jeden z posledných pavlačových domov
V 90. rokoch sa do budovy nasťahovali politické strany a odvtedy ju obyvatelia poznajú predovšetkým ako Dom politických strán. Jej dnešnému využitiu však toto pomenovanie podľa Gažiovej už nezodpovedá.
„Preto si myslíme, že názov Dom politických strán už nie je vhodný a postupne sa snažíme dostať do povedomia ľudí pomenovanie Dom Dr. Júliusa Šándora,“ uviedla.
Budova je cenná aj svojou architektúrou. Na fasáde sa zachovali historické prvky a pôvodné okná, charakteristická je najmä pavlač.
„Pavlačové domy boli pre Topoľčany v 19. storočí typické. V meste sa zachovali možno tri takéto domy, preto ide o jeden z posledných zachovaných pavlačových domov a zároveň jeden z väčších historických obytných domov, ktoré sa v meste zachovali,“ vysvetlila Gažiová.
Pôvodné členenie domu zostáva ukryté
Pamiatkari sa budovou podrobnejšie zaoberali aj v súvislosti s jej plánovanou obnovou. V roku 2013 sa uskutočnil pamiatkový výskum exteriéru. V roku 2022 nasledoval výskum interiéru, ktorý mal odhaliť pôvodnú dispozíciu budovy a identifikovať zachované historické prvky.
Počas 20. storočia totiž budova prešla výraznými dispozičnými zmenami a takmer všetky pôvodné priečky odstránili. „Pri ich odstránení počas budúcej plánovanej obnovy by sa mohli odkryť stopy po napojení pôvodných priečok a na ich základe by bolo možné dispozíciu domu presnejšie určiť,“ vysvetlila Gažiová.
Mesto Topoľčany zadalo aj výrobu nových hlavných vstupných dverí. Vychádzajú zo zachovaných historických fotografií. „Predpokladáme, že v najbližších dňoch či týždňoch budú osadené a budova opäť získa honosnejší výraz. Vstupné dvere sú výrazným prvkom budovy, takým jej šperkom,“ dodala Gažiová.
Od obnovy schodiska po prvú výstavu
Členovia občianskeho združenia spolu s dobrovoľníkmi postupne obnovujú spoločné priestory budovy. Venovali sa chodbe, schodisku, pavlači aj vnútrobloku, pričom na viacerých miestach zostali zachované pôvodné prvky z konca 19. storočia.
Jedným z nich je kamenné schodisko, ktorého stupne v druhej polovici 20. storočia nevhodne prekryli dlažbou. Pôvodné je aj kované zábradlie, ktoré v súčasnosti prechádza umelecko-remeselnou obnovou.
Oživovanie budovy sa neobmedzuje len na jej obnovu. Na nádvorí sa už konajú premietania, koncerty či tvorivé workshopy a zo vstupných priestorov vznikla Galéria Zeleného rínku.
Prvú výstavu v nej otvorili 14. septembra. Nové miesto tu našla časť výstavy venovanej histórii topoľčianskeho pivovaru, ktorú pripravili Tomáš Bilik a Ondrej Godál z Tribečského múzea v Topoľčanoch.
Zámerom združenia je, aby podobných aktivít postupne pribúdalo. Z historickej budovy a jej vnútrobloku chcú vytvoriť miesto na stretávanie rôznych generácií, kultúru, tvorivosť i vzdelávanie.
