Rebríčky nie sú dobrým cieľom
Autor je prorektorom Univerzity Komenského pre medzinárodné vzťahy. Kandiduje na funkciu rektora.
V auguste 2026 vyšiel šanghajský rebríček (ARWU), v ktorom Univerzita Komenského vypadla z publikovanej prvej tisícky. Aktuálne sa nachádzame na 1058. mieste. Znamená to, že UK je zlá univerzita? Nie. Znamená to, že si rebríčky nemusíme všímať? Ani to by nebolo správne.
Čo merajú rebríčky
Rebríčky merajú to, čo sa dá merať z verejne dostupných alebo nakúpených dát. V praxi to znamená predovšetkým bibliometriu: počty článkov, citácie, autorské adresy. K tomu niektoré rebríčky pridávajú reputačné prieskumy a údaje, ktoré im univerzity môžu samy nahlásiť.
Tri zo štyroch rebríčkov sú produktmi komerčných spoločností. Štvrtý zostavuje Národná taiwanská univerzita (NTU).
V rebríčku QS má najväčšiu váhu reputácia – medzi akademikmi aj zamestnávateľmi. K tomu sa pridávajú citácie na učiteľa, pomer učiteľov a študentov, podiel medzinárodných učiteľov a študentov, udržateľnosť a uplatnenie absolventov.
THE hodnotí výučbu, výskumné prostredie, kvalitu výskumu, prepojenie s praxou a medzinárodný rozmer. Dáta kombinujú Scopus, reputačné prieskumy a údaje inštitúcií.
ARWU je čisto výskumný. Sleduje absolventov s Nobelovou cenou či Fieldsovou medailou, ocenených zamestnancov, vysoko citovaných výskumníkov, publikácie v časopisoch Nature a Science, články indexované v databáze Web of Science a výkon prepočítaný na zamestnanca.
NTU Ranking je čisto bibliometrický rebríček s ôsmimi indikátormi v troch skupinách: produktivita výskumu, jeho dosah a výnimočnosť.
Rebríčky QS a THE sa dajú do istej miery ovplyvniť systematickou komunikačno-marketingovou prácou aj v kratšom horizonte, kým ARWU a najmä NTU sú takmer výlučne odrazom dlhodobej publikačnej a citačnej výkonnosti. Každý z týchto štyroch rebríčkov meria niečo iné, nemerajú však celkovú kvalitu univerzity.
Prečo sa musíme zaoberať rebríčkami
Napriek oprávneným výhradám voči metrike rebríčkov si väčšina univerzít nemôže dovoliť nevšímať si ich výsledky. Rebríčky fungujú preto, že sa podľa nich rozhodujú tretie strany.
Nielen zahraniční študenti a ich rodičia, ale aj naši vlastní študenti ich často využívajú pri rozhodovaní ako orientačný bod. Niektoré vlády a organizácie viažu štipendiá a uznávanie diplomov na umiestnenie v prvých stovkách rebríčkov. Partnerské univerzity ich sledujú pri výbere, s kým podpíšu zmluvu.
Rebríčky sú teda vonkajší faktor, ktorý si univerzita nevybrala, ale nemôže ho ignorovať.
Čo rebríčky nemerajú
Dobré umiestnenie v rebríčku by nemalo byť cieľom našich univerzít. Vezmime si ARWU. Polovica jeho váhy pripadá na absolventov a zamestnancov s Nobelovou cenou či Fieldsovou medailou a na vysoko citovaných výskumníkov. Univerzita Komenského vykazuje vo všetkých troch ukazovateľoch nulu. Nie preto, že by robila niečo zle, ale preto, že tieto veličiny nedokážeme realisticky plánovať.
Rebríčky nie sú dobrým cieľom, môžu však byť užitočným diagnostickým nástrojom, ak sa prestaneme pozerať iba na výsledné poradie a pozrieme sa na to, čo je za ním.
ARWU napríklad pri článkoch v Nature a Science rozlišuje podľa poradia autorov: univerzita dostane 100 percent za korešpondenčného autora, 50 percent za prvého, 25 percent za nasledujúceho a 10 percent za ostatných. To vedie k otázke: Ako často sú naši ľudia v medzinárodných konzorciách tými, ktorí výskum vedú, a ako často tými, ktorí sa ho iba zúčastňujú?
Číslo 1058 je skôr informáciou o tom, ako je ARWU postavené, než rozsudkom o kvalite našej práce. Ak nás však jeden ukazovateľ dokáže posunúť o stovky priečok, náš výkonnostný profil je nevyvážený. A to už je zistenie o nás, nie o rebríčku.
Päť rokov v štyroch rebríčkoch
V ARWU ide o dlhodobý zostup: zo 725. miesta v roku 2022 sme sa dostali na nezverejňované 1058. miesto. Najväčší prepad prišiel už v roku 2023, keď univerzita stratila 240 miest naraz.
Opačný príbeh ponúkol tento rok rebríček NTU. Univerzita v auguste informovala o postupe na 838. miesto. V roku 2022 však bola v pásme 701–750 a potom dvakrát klesla. Tohtoročný výsledok je teda skôr návratom než prielomom.
QS zase ukazuje, ako výrazne môže poradím zamávať metodika. V roku 2022 bola UK v pásme 651–700, potom klesla na 771–780 a dnes je na 662. mieste. Prepad prišiel práve s veľkou zmenou metodiky QS.
Zaujímavé je aj porovnanie ARWU a NTU. Oba stoja v prípade UK predovšetkým na bibliometrii z Web of Science, napriek tomu sme v roku 2026 v NTU postúpili o 127 miest a v ARWU vypadli z prvej tisícky. Hlavným dôvodom je čas: NTU sleduje publikácie a citácie za jedenásť rokov, zatiaľ čo ukazovateľ, na ktorom stojí väčšina nášho skóre v ARWU, pracuje s posledným rokom.
Poradie navyše nemeria iba náš výkon, ale náš výkon voči ostatným. Univerzita môže publikovať viac a byť citovanejšia, a napriek tomu klesať, ak sa ostatní zlepšujú rýchlejšie.
