Hrozbu pre Slovensko podľa ministra Kaliňáka predstavuje vojna, nie Rusko alebo Ukrajina
Hrozbu pre Slovensko predstavuje podľa ministra obrany Roberta Kaliňáka (Smer) vojna samotná, nie Rusko alebo Ukrajina. Poukázal pri tom na zablúdené ruské aj ukrajinské drony. Uviedol to pre médiá.
Poslanec Národnej rady Tomáš Valášek (PS) reagoval, že za vojenské drony vo vzduchu môže práve ruská agresia voči Ukrajine.
„Pokiaľ akýkoľvek zablúdený dron dopadne, a to je jedno, či ukrajinský alebo ruský, vždy sa vyhodnocuje, a k tejto zdržanlivosti volá vždy aj generálny tajomník NATO Mark Rutte, že musíme vedieť, či cieľ toho dronu bol to, kde dopadol. Či cieľom toho dronu, aj ruského, aj ukrajinského, bolo zaútočiť na danú krajinu. A to sa zatiaľ nepodarilo ani v jednom prípade, okrem teda tej provokácie, ktorá smerovala do Poľska,“ myslí si minister.
Kaliňák okrem toho obhajoval vyslanie slovenských vojakov do Pobaltia, ktoré vo štvrtok schválil parlament. „Nevyhneme sa v niektorých prípadoch takýmto mierovým alebo obranným misiám,“ vyhlásil.
Valášek pripomenul agresiu Ruska
Valášek naopak hovorí, že za všetkým je ruská agresia na Ukrajine, ktorá si okrem iného vyžiadala aj vyššiu prítomnosť vojakov krajín aliancie na jej východnej hranici.
„Veď samotná aliancia vo svojich strategických dokumentoch, záveroch, pod ktoré sa podpísalo aj Slovensko – prezident Pellegrini za účasti ministra Blanára aj Kaliňáka na viacerých samitoch, jasne pomenovala Rusko ako hrozbu. Takže týmto výhovorkám neverí ani mládežnícke krídlo Smeru, a už vôbec nie širšia verejnosť,“ poukázal.
Ako dodal, reakcia štátu vyslať slovenských vojakov do Pobaltia je správna.
Poslanec si tiež myslí, že aj na Slovensku môže dôjsť k incidentu, aké zažívajú iné členské štáty NATO na východnom krídle. Môže sa stať, že aj územie Slovenska zasiahne zablúdený dron alebo raketa.
101 vojakov na východné krídlo NATO
Plénum parlamentu vo štvrtok schválilo, že na posilnení ochrany vzdušného priestoru členských štátov východného krídla NATO sa bude v rámci aktivity Východná stráž (Eastern Sentry) podieľať do 101 príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Za návrh hlasovalo zo 140 prítomných 129 poslancov. Desiati sa zdržali a proti bol podpredseda parlamentu a šéf SNS Andrej Danko. Poslanci SNS mali podľa neho pri hlasovaní voľnú ruku. Zvyšní členovia klubu SNS okrem Dušana Muňka sa pri hlasovaní zdržali.
Aktivita NATO Východná stráž bola spustená v septembri 2025 v reakcii na viaceré narušenia vzdušného priestoru členských krajín NATO bez stanovenia termínu ukončenia.
