Trochu iný milionár z chatrče
Podnikateľ Dalibor Cicman tento týždeň zverejnil príbehy z Indie, kde je podľa svojich slov na pracovnej ceste. Patrí medzi najúspešnejších slovenských podnikateľov a v rebríčku najbohatších Slovákov a Sloveniek časopisu Forbes je na 35. mieste s majetkom v hodnote 150 miliónov eur.
Jeho séria príbehov bola hlúpa a nevkusná. Na jednej z fotografií bola napodobenina hodiniek Patek na ruke miestneho chudobného človeka v Bombaji a jeho vlastné hodinky s komentárom: „Wrist game hits different here. Authentic Pateks $100k+“ (Tu sú hodinky na zápästí predsa len iná liga. Pravé Pateky za viac ako 100-tisíc dolárov).
Na ďalšom príbehu boli smeti, topánky, dieťa a pán na motorke. Dalibor Cicman tam otagoval mesto Trebišov a napísal k tomu „vibe“. Túto hviezdnu sériu zakončil fotkou pohára s bublinkami z drahej reštaurácie, ku ktorej napísal: „Zo slumu rovno do piatich hviezdičiek.“
Dalibor Cicman po kritike storku s hodinkami Patek vymazal. Povedal, že sme ju zle pochopili a nikomu sa nechcel vysmievať. Priznám sa, že mu autenticky verím, že nechápal, čo vlastne urobil zle. Sú typy ľudí, ktorým s peniazmi úplne ujde realita a niekedy bohužiaľ aj sociálne cítenie a empatia.
Rutger Bregman vo svojich knihách kritizuje dekadenciu a skazenosť dnešnej doby. Hovorí o tom, že väčšina bohatých ľudí nerobí so svojimi peniazmi nič obzvlášť zaujímavé. Problém podľa neho nie je len to, že niekto má priveľa peňazí. Ale skôr kultúra, v ktorej sú peniaze, luxus a status považované za vrchol úspechu a človek ich použije len na banálne osobné uspokojenie.
Časti pohoršených ľudí nad Daliborom Cicmanom by som však chcela pripomenúť, že aj my chodíme okolo takýchto slumov bez empatie. Mnohí z nás každý boží deň. Mnohé rómske osady vznikli kvôli rozhodnutiam štátu a vyzerajú presne ako tá africká bieda.
Dalibor Cicman mal pravdu v tom, že indický slum vyzerá naozaj podobne ako osada v Trebišove. Desiatky rokov tam vyrastajú nové a nové deti do biedy, rasizmu a bezútešnosti života, ktorý sa nezlepšil pádom komunizmu ani vstupom do EÚ. Aj v tejto chvíli sú na Slovensku tisíce hladných detí, ktoré nemajú šancu na lepší život, ani na úspešný príbeh, aký mal Dalibor Cicman.
Cicman by sa mohol aj stokrát ospravedlniť a poslať milión eur indickým deťom, aj tak si nepomôže. Internetový tribunál totiž čaká na chybu, ale už nedáva priestor na nápravu.
Myslím si, že príbehy Dalibora Cicmana boli stupídne, a kefu si zaslúžil. Ale zaslúži si aj priestor na to, aby sa nad tým zamyslel a prehodnotil niektoré svoje postoje. Možno vďaka návšteve Indie Dalibor prispeje napríklad na vzdelávanie rómskych detí v okolí Košíc, z ktorých pochádza, ktovie. Držím mu palce, nech sa mu táto mentálna premena podarí.
