Vlády zaostávajú za záväzkom chrániť 30 percent pevniny a oceánov do roku 2030
Svetu sa nedarí plniť záväzok, podľa ktorého majú štáty do roku 2030 zabezpečiť ochranu 30 percent pevniny a oceánov. Vyplýva to z najnovšej štúdie zverejnenej v stredu.
Tieto zistenia nadväzujú na podobné hodnotenie Organizácie Spojených národov (OSN) a prichádzajú pred globálnym summitom v Arménsku, kde budú štáty prehodnocovať pokrok pri dosahovaní cieľov v oblasti biodiverzity.
Cieľ známy ako 30×30 bol ústredným bodom prelomovej dohody, ktorú v roku 2022 uzavrelo takmer 200 krajín a ktorá bola neformálne nazvaná Parížska dohoda pre prírodu.
Po politických vyhláseniach nenasledovali dostatočné činy
Správa environmentálnych organizácií Campaign for Nature a Together for the Ocean upozorňuje na to, že po politických vyhláseniach nenasledovali dostatočné činy.
„Vlády už dokázali, že rýchly pokrok je možný, svet však stále nesmeruje k dosiahnutiu 30-percentného podielu,“ uviedol riaditeľ organizácie Campaign for Nature Brian O’Donnell.
Ak by vlády splnili svoje záväzky v plnom rozsahu, podiel chránených alebo zachovaných území pevniny a vnútrozemských vôd by mohol do roku 2030 dosiahnuť 27 percent, uvádza sa v správe. V prípade oceánov by však mohol do konca desaťročia dosiahnuť len 12 percent.
V minulomesačnom vyhlásení varoval pred neplnením cieľov aj Sekretariát Dohovoru o biologickej diverzite – zmluvný orgán OSN dohliadajúci na plnenie globálnych cieľov v oblasti ochrany prírody.
Chýbajú financie, rozvojové krajiny potrebujú miliardy
Jednou z najväčších prekážok je nedostatok financií na ochranu prírody. Autori správy odhadujú, že na dosiahnutie cieľa do roku 2030 je každoročne potrebných 100 až 180 miliárd dolárov (87 – 157 miliárd eur), pričom reálne ročné výdavky zaostávajú na úrovni približne 24 miliárd dolárov (21 miliárd eur).
Veľká časť finančných prostriedkov bude potrebná v rozvojových krajinách. V nich sa síce nachádzajú mnohé z najbohatších ekosystémov sveta, ale chýbajú im prostriedky na náležitú ochranu týchto oblastí s vysokou biodiverzitou.
O’Donnell uviedol, že vlády budú musieť siahnuť hlbšie do svojich rozpočtov, no riešením by mohlo byť aj zavedenie legislatívy, ktorá by vyžadovala, aby znečisťujúce odvetvia – ako napríklad fosílny a ťažobný priemysel – prispievali na ochranu prírody.
Summit OSN o biodiverzite v Jerevane, ktorý sa začína 19. októbra, bude prvou príležitosťou, kde budú krajiny riešiť zaostávanie v pokroku a diskutovať o tom, ako vrátiť plnenie stanovených cieľov na správnu cestu.
