Mesto, ktoré priťahovalo katastrofy
Nové Mesto nad Váhom je typickým príkladom mesta, ktoré vzniklo na križovatke obchodných ciest. Región pozdĺž rieky Váh, nazývaný Považie, patril k najrušnejším obchodným oblastiam na území Slovenska, keďže samotná rieka sa využívala na dopravu. Územím prechádzala aj cesta z Moravy.
Názov doslova znamená „nové mesto na Váhu“, hoci slovo „nové“ nebolo v jeho pôvodnom názve. Osada na tom istom mieste bola zničená v roku 1241 Tatármi. Zdá sa, že Nové Mesto priťahovalo katastrofy nie pre fatálny osud, ale skôr pre svoju polohu. Leží na rovine, blízko veľkej rieky, a keďže sa armády pohybovali cez Považie, zvyčajne sa ho snažili dobyť.
Po Tatároch terorizovali celé západné Slovensko niekoľko desaťročí husiti. Najväčší úder dostalo Nové Mesto v roku 1599, keď ho napadli Osmani. Počas tohto útoku bola zničená rozsiahla oblasť okolo mesta a jediným bezpečným útočiskom bol neďaleký hrad Beckov. Neuveriteľných 13 000 obyvateľov z regiónu sa uchýlilo do hradu a neskôr rozprávali o rozsahu skazy v regióne.
Neskôr mesto napadol uhorský šľachtic Štefan Bočkaj, po čom ho od jeho povstaleckej skupiny „oslobodila“ cisárska armáda. Akú formu toto „oslobodenie“ malo, možno pozorovať na hroznom počte obetí – 500 – keď armáda Ferdinanda II. vyplienila Nové Mesto.
Táto pohľadnica z roku 1942 zobrazuje malomestský charakter Nového Mesta. Okrem starého mestského kostola nie je vidieť žiadne iné vysoké budovy.
Tento článok bol prvýkrát publikovaný 23. januára 2011. Bol aktualizovaný, aby bol relevantný aj dnes.
