Trump privítal Si Ťin-pchinga, dohodli sa na predĺžení obchodného prímeria
Washington – Americký minister financií Scott Bessent v stredu oznámil, že Spojené štáty a Čína sa dohodli na dvojmesačnom predĺžení obchodného prímeria, ktoré malo vypršať 10. novembra. Po novom bude platiť do 10. januára 2027.
Táto dohoda je výsledkom rokovaní Bessenta s čínskym vicepremiérom Che Li-fengom, ktoré sa konali v nedeľu v New Yorku a v stredu vo Washingtone.
Oznámenie prišlo v čase, keď čínsky prezident Si Ťin-pching pricestoval do USA na štátnu návštevu. Na vojenskej základni Andrews pri Washingtone Siho s manželkou privítal americký prezident Donald Trump osobne.
Prezidenti Číny a USA budú vo štvrtok rokovať okrem iného o umelej inteligencii a obchodných vzťahoch, ako aj o vytvorení komunikačného kanála pre otázky súvisiace s umelou inteligenciou.
Mimoriadne slávnostné privítanie Si Ťin-pchinga Trumpom medzičasom kritizovali zástancovia tvrdšieho postoja voči Číne aj v jeho vlastnej Republikánskej strane, a to najmä po správach, že Peking poskytol Iránu spravodajské informácie využité pri útokoch na americké jednotky.
„Náš hlavný veliteľ by mal mať na pamäti, že jeho hosťom je brutálny, nezvolený a represívny diktátor,“ uviedol republikánsky senátor Roger Wicker, ktorý predsedá výboru Senátu pre ozbrojené sily.
Trump však význam otvárania otázky údajnej čínskej pomoci Iránu zľahčoval s odôvodnením, že Peking aj Washington sa navzájom špehujú.
Si Ťin-pchingova návšteva je pre Trumpa príležitosťou sústrediť pozornosť na slávnostný program namiesto problémov doma. Vplyv vojny v Iráne na ceny pohonných látok totiž spôsobil prudký pokles jeho popularity pred novembrovými voľbami do Kongresu.
Americkí prezidenti len zriedka cestujú na letisko, aby osobne privítali zahraničných lídrov. Trump však minulý rok na Aljaške osobne privítal ruského prezidenta Vladimira Putina.
Rovnakého prijatia na základni Andrews, ak sa nepočítajú návštevy pápežov, sa v minulosti dostalo britskému premiérovi Haroldovi Macmillanovi prezidentom Johnom F. Kennedym v roku 1962 a sovietskemu lídrovi Nikitovi Chruščovovi prezidentom Dwightom D. Eisenhowerom v roku 1959.
