Vakcína proti chrípke bude mať tento rok tri nové kmene
Pre novú chrípkovú sezónu 2026/2027 odporučila Svetová zdravotnícka organizácia zapracovať do chrípkovej vakcíny tri úplne nové vakcinačné kmene. Ide o výraznejšiu zmenu, než je zvyčajné, pretože úplná výmena kmeňov nebýva častá.
„To znamená, že malo by prísť niečo nové, čo dáva predpoklad, že ten počet ochorení bude asi dosť veľký, možno vyšší, ako bol vlani. O klinickom priebehu to ukáže čas,“ povedala Zuzana Krištúfková, prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti.
Chrípku mnohí stále podceňujú a zamieňajú si ju s obyčajným prechladnutím, ide však o závažné vírusové ochorenie, ktoré dokáže poškodiť aj úplne zdravé pľúca. Výrazne vie zvýšiť napríklad aj riziko infarktu či cievnej mozgovej príhody a ohroziť ľudí s rôznymi chronickými ochoreniami, napríklad s astmou, obezitou alebo cukrovkou.
Ročne v súvislosti s chrípkou zomrie v Európe 15 až 70-tisíc ľudí.
Minulá sezóna mala závažnejší priebeh
Uplynulá chrípková sezóna nedosiahla vysokú chorobnosť, no zaznamenané prípady sa častejšie vyznačovali závažnejším klinickým priebehom, zhodli sa odborníci na tlačovej konferencii o chrípke 24. septembra. Lekári sa v minulej chrípkovej sezóne stretávali napríklad so závažnými chrípkovými zápalmi pľúc, pre ktoré mnohí pacienti končili až na umelej pľúcnej ventilácii.
V minulej sezóne vyhľadalo lekára s ťažkým, horúčkovým priebehom respiračnej infekcie zodpovedajúcej chrípke takmer 158-tisíc Slovákov. V skutočnosti bol počet nakazených ešte vyšší, keďže časť ľudí chorobu preležala doma bez návštevy ambulancie.
Očkovať sa treba každý rok
Ochrana z minuloročnej vakcíny postupne klesá a vírus chrípky sa neustále mení. Odborníci zdôrazňujú, že sa každý rok vracia v „novom šate“, čo dokazuje aj odporúčanie WHO s tromi úplne novými kmeňmi, voči ktorým naša imunitná pamäť nemá ochranu. Očkovanie je preto potrebné absolvovať každú jeseň nanovo.
Slovensko pritom oproti iným európskym štátom dlhodobo zaostáva v počte zaočkovaných. Podľa údajov Inštitútu zdravotníckych analýz ministerstva zdravotníctva dosiahla v minulej sezóne celková zaočkovanosť len 5,44 percenta. U seniorov nad 60 rokov to bolo niečo cez 12 percent.
„Dáni majú zaočkovanosť v tejto kategórii nad 70 percent, máme čo dobiehať,“ hovorí analytička IZA Petra Ištokovičová. Nízky záujem o očkovanie (približne 13 percent) pretrváva aj u chronicky chorých pacientov, pre ktorých pritom infekcia predstavuje najvyššie riziko ťažkého priebehu, hospitalizácie, komplikácií aj úmrtia.
Vakcínu si treba rezervovať vopred
Odborníci odporúčajú ľuďom, ktorí sa plánujú dať zaočkovať, aby tak urobili čo najskôr a vakcínu si vopred rezervovali. Týka sa to najmä nosových vakcín pre deti, ktorých býva na trhu obmedzené množstvo.
„Vakcína proti chrípke sa musí vyrábať na každú sezónu nanovo, kvôli čomu sú výrobné kapacity prirodzene limitované. Množstvo vakcín dovážaných na Slovensko sa preto odvíja najmä od dopytu a záujmu o očkovanie v uplynulých rokoch,“ vysvetľuje Krištúfková.
Chrípka poškodzuje pľúca aj u zdravých ľudí
Chrípka nešetrí ani zdravé pľúca. Priamo poškodzuje dýchacie cesty a vyvoláva silný zápal, ktorý dočasne oslabuje pľúcne funkcie. U chronicky chorých navyše často vedie k výraznému zhoršeniu ich stavu.
„U pacientov s astmou môže chrípka spustiť astmatický záchvat aj u človeka, ktorý mal ochorenie dovtedy dobre kontrolované. Pri CHOCHP môže prudko zhoršiť dýchavičnosť, kašeľ a tvorbu hlienu, pričom návrat k bežným aktivitám môže trvať niekoľko týždňov,“ vysvetľuje Štefan Laššán, vedecký sekretár Slovenskej pneumologickej a ftizeologickej spoločnosti SLS.
Okrem toho chrípka oslabuje pľúca tak, že zvyšuje riziko bakteriálnej infekcie pľúc. „V najťažších prípadoch môže dôjsť k zlyhaniu dýchania, potrebe liečby na jednotke intenzívnej starostlivosti a umelej pľúcnej ventilácie. Takýto priebeh sa netýka každého pacienta, ľudia s chronickým pľúcnym ochorením však majú menšiu rezervu pľúc, a preto ich môže infekcia zasiahnuť podstatne vážnejšie,“ hovorí odborník a dodáva, že Slovensko patrí dlhodobo medzi krajiny s najvyššou úmrtnosťou na infekcie dolných dýchacích ciest.
