Nemôže padnúť z Marsu taký škandál, ktorý by mal čo i len teoretickú schopnosť privodiť koniec Ficovej vlády
V koalícii Smer-Hlas-SNS sa môžu jej predstavitelia hádať, kliať, požierať či navzájom kanibalizovať. Nemôže však existovať, vyliahnuť sa ani padnúť z Marsu taký zákon, kauza ani škandál, ktorý by bol nad politickú stabilitu a mal teoretickú schopnosť privodiť koniec Ficovej vlády.
Možný odchod ministra životného prostredia Tomáša Tarabu späť do parlamentu sa tvári ako napínavá skutočnosť, čo podporuje aj obrovská publicita menovaných, ktorí vraj dokážu dostať Fico IV do „egality“, teda na 75 mandátov. Pôsobí to vzrušujúco, kým sa čitateľ nevráti k mentálno-politickému základu koalície Smer-Hlas-SNS.
Udalosťou SR je rozpočet. Niežeby bol čímkoľvek objavný – ešte ho nikto nevidel. Ani nebude – schodok ako zrkadlo populistických predstáv všetkých troch strán nemusí napokon ani primerane zodpovedať volebnému roku. Môže byť ešte vyšší, keďže všetci traja sú neovládateľný neštandard, takže keď príde na financie, môže to vypáliť do deficitu, o akom sa nikomu nesníva.
Udalosťou s potenciálom otriasať realitou by bolo prípadné provizórium, ktoré by sa mohlo vykľuť či z hlasovacieho chaosu v Národnej rade, či z neplatnosti schválenej verzie po rozhodnutí Ústavného súdu, že vláda bola povinná predložiť vyrovnaný rozpočet. A potom v Národnej rade hľadať zníženie deficitu, čo je postup, ktorý predpokladá starší výrok košického súdu.
Provizórium by paradoxne mohlo urobiť dobre Slovensku i jeho politike. Po tom, čo prémia na desaťročnom slovenskom dlhopise prekročila štyri percentá, by fiškálnym alkoholikom nové provizórium pripomenulo, že rozpočtovanie nekrytých nárokov a výroba nových dlhov je kriminálnym činom.
V globálnom meradle sa lídrom kampane za kontrolu umelej inteligencie stávajú šéfovia Anthropicu, OpenAI či Googlu. Aj s podporou Muska – ten je dôležitý, lebo niektorí iní technologickí mogulovia, napríklad Peter Thiel, sú proti – sa snažia „dať do laty“ rozmazané predstavy, keď je zrejmé, že mnoho účastníkov alarmu vo veci len tápe.
Podozrenie, že vstup Altmana a spol. je rafinovaný marketing, keďže k ďalšiemu vývoju a regulácii potrebujú nevídané finančné zdroje, je mimoriadne hlúpe. Čo však neznamená, že kampaňou si nepomáhajú. Ak dohodu ignoruje a nepodpíše jeden významný subjekt, celá snaha o reguláciu padá pod stôl. Nič na tom nemení stolovanie Trump – Si Ťin-pching, hoci údajne s kľúčovou témou AI.
Najúčinnejšiu protiraketovú obranu Trump Zelenskému raz už sľúbil, a potom vycúval. Tentoraz je vraj záväzok nevratný. Ako problém nemenší než Trump sa črtá „timing“ – príprava, budovanie dodávateľského reťazca, infraštruktúra „projektu“ asi nebude otázkou týždňov, mesiacov, ba zrejme ani jedného roka.
Keby však Ukrajinci dokázali mimoriadne zrýchliť – pri montovaní dronov a rôznych striel už viackrát prekvapili šikovnosťou – tak povzbudení pri obrane zvlášť civilných cieľov by už na jar mohli skúsiť parametrický obrat. Tým by mohlo byť napríklad viac obetí a škôd na ruskom než ukrajinskom území.
Päť minút po tom, čo ďalšie zníženie dane podpísal Merz, dodala svoj autogram aj Spolková rada. U Babišovcov chystajú popri krátení dane aj plafón na maržu, niekde si spomenuli na covidový „windfall tax“ z nadmerných ziskov, a Péter Magyar rozdáva šoférom „cash“ na ruku. S polovičnými lístkami na vlaky z toho Fico nevychádza ako najpomätenejší.
Vzrušujúca otázka znie, aké štátne podpory očakáva motoristická verejnosť v Nemecku a kdekade, keď ropa prerazí nad 130, 150 či ešte viac USD. Postupné, možno aj skokové zdražovanie je najpravdepodobnejší scenár, pokiaľ Trump hrubou silou nedostane Irán na kolená.
Hormuzu a hútiovskej blokáde časti saudskej ropy sa Európa nečinne prizerá. Pričom kritizuje iránsku vojnu Ameriky. Niežeby nebolo čo kritizovať, akurát od Európy je to obrovské „chucpe“. Sedemdesiat rokov sa spoliehala na námornú ochranu USA, ktoré jediné boli a sú schopné chrániť bezpečnosť slobodného obchodu.
