Danko konečne núti Fica priznať bluf o predčasných voľbách
Konečne. Lepšie slovo, ktoré vystihuje najnovšiu etapu sporu o odvolanie Tomáša Tarabu, by sme hľadali zbytočne. Pripravenosťou vyjadriť Tarabovi nedôveru v parlamente Andrej Danko konečne premiéra núti ukázať karty a priznať priehľadný bluf o predčasných voľbách.
Robert Fico si to predstavoval takto: keďže Dankovi sľúbil odvolanie ministra životného prostredia, prezidentovi ho síce predloží, ale len „podmienečne“ s tým, že ak Taraba preukáže istú silu, návrh stiahne. Keď Taraba pritlačil, Fico jeho odvolanie odvolal, na prezidenta apeloval, aby nič nerobil, a Dankovi pohrozil predčasnými voľbami.
Je absurdné, ako dlho a úspešne tento bluf Fico používal. Prvý raz to bolo počas kauzy Veľký Slavkov, potom pri koaličnom vyjednávaní v roku 2016 a v tejto vláde už niekoľkokrát. Pritom sa vždy stačilo neposkladať a pustil perie.
Najviditeľnejšie to bolo v roku 2018, keď po tlaku strany Most-Híd radšej než voľby zniesol ponižujúcu demisiu. Podobné príbehy sú aj za ministerskými stoličkami Rudolfa Huliaka a Samuela Migaľa, ktorým napokon dal, čo si vypýtali.
V skutočnosti má Fico patologicky vyvinutý reflex, ktorý mu velí urobiť pre udržanie moci čokoľvek. Keď sa vyhráža voľbami, je to priznanie, že ich považuje za najhorší možný variant, ktorému sa bude vyhýbať za cenu všetkých ústupkov.
Preto platí, že keď Danko udrží jednotu klubu a neuhne, dosiahne svoje. Už jedno-dve spoločné hlasovania s opozíciou v tejto veci by mali premiérovi indikovať, že má prázdnu ruku.
Začalo sa to hrozne, keď sa Danko nechal ponížiť niekoľkomesačným čakaním a hrou na odložené odvolanie, no teraz to vyzerá, že mu niekto nalial rozumu aj odvahy. Zatiaľ drží, Ficovmu ultimátu sa otvorene vysmial a pridal sériu konštatovaní o výsledkoch pätnástich rokov vládnutia Smeru.
V tejto veci sa oddá držať palce aj Dankovi. Je to po mnohých stránkach odpudivý človek, ale ak je možnosť obnažiť Ficov prázdny bluf a upratať rozdrapeného Tarabu, nech je nástrojom spravodlivosti pokojne aj on.
