Neutralita je v súčasnosti chimérou, hovoria experti
Slovensku by veľmi svedčala neutralita, povedal už niekoľkokrát premiér Robert Fico. O neutralite písal aj jeho niekdajší poradca Eduard Chmelár. V posledných dňoch zmienky o neutralite zazneli z úst premiéra v kombinácii so spochybňovaním záväzkov v rámci NATO.
„Myslíte si, že by za nás išiel niekto bojovať? Pôjdu Francúzi bojovať za Slovensko? Neverím v takúto falošnú solidaritu,“ vyhlásil. Ako príklad neutrality sa uvádzajú Rakúsko alebo Švajčiarsko, no aj Rakúsko je členom EÚ, ktorá má v základnej zmluve obrannú klauzulu. Oba štáty povoľujú prelety cudzím vojenským lietadlám na základe vlastného rozhodnutia.
Vyhlásenie neutrality by „na papieri“ vyzeralo jednoducho – na vystúpenie z NATO teoreticky stačí 76 hlasov v parlamente.
„Neutralita je v súčasnosti chimérou. Je to dobre znejúci pojem, ktorý je ale bezobsažný. V súčasnom nastavení medzinárodných vzťahov neutralita v zásade ani nie je možná,“ tvrdí diplomat Metod Špaček, niekdajší riaditeľ kancelárie prezidentky Zuzany Čaputovej. O neutralite pochybujú aj ďalší experti. Pýtajú sa, kto by neutralitu garantoval a ako by si ju Slovensko obhájilo.
Aj neutralita potrebuje flexibilitu
Špaček upozornil na referendum, v ktorom švajčiarski voliči odmietli striktné zakotvenie neutrality do ústavy. „Neutralita sa vždy uplatňovala s určitou flexibilitou,“ povedal švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis.
„Neutralita je pojem, ktorý patrí pred prvú svetovú vojnu,“ myslí si Špaček. Tvrdí, že v situácii rusko-ukrajinskej vojny sa krajina ani podľa medzinárodného práva nemôže tváriť, že je nestranná. „Tam je jasný agresor a jasná obeť.“
„Keď sa pozrieme na to, čo sa udialo na mape Európy od februára 2022, dve historicky neutrálne krajiny, Švédsko a Fínsko, požiadali o vstup do NATO. Prečo by malé Slovensko robilo presný opak?“ hovorí Miroslav Wlachovský, niekdajší minister zahraničných vecí.
Bývalý veľvyslanec a šéf diplomacie Rastislav Káčer pripomína, že neutralita sa musí opierať o sieť zmluvných záväzkov krajín, ktoré ju garantujú. „Kde zoženiete garanta slovenskej neutrality? Kto nám ju bude garantovať? Rusko? No, nebude,“ komentuje Wlachovský.
„Neviem si predstaviť, kto by dnes chcel Slovensku garantovať neutralitu. Totálna nezúčastnenosť, nedodávanie zbraní, neumožňovanie preletov. Striktne vzaté dnes tieto podmienky nespĺňa ani Švajčiarsko. Ani Rakúsko nie je neutrálny štát,“ povedal Káčer.
Wlachovský poukazuje na to, že aj Zmluva o EÚ obsahuje článok 42.7 o kolektívnej obrane.
Väčšie ozbrojené sily, lepšie tajné služby
Všetci traja experti poukázali na to, že neutralita by kládla oveľa väčšie nároky na slovenské ozbrojené sily. „Znamenalo by to extrémne zvýšené náklady na obranu, ktorú by sme si zabezpečovali sami. Ťažkú mechanizovanú brigádu sme už mali mať,“ poukazuje Špaček. Tvrdí, že vystúpenie z NATO by znamenalo dvoj-, možno trojročnú základnú vojenskú službu.
Špaček poukázal aj na zmenené nároky na tajné služby. „Znamenalo by to odstrihnutie od neuveriteľného množstva informácií. Spravodajské informácie v oblasti boja proti terorizmu, nelegálnej migrácii, organizovanému zločinu. O toto všetko by sme prišli,“ tvrdí.
Neutralita Ukrajiny ako odstrašujúci príklad
Káčer pripomenul neutralitu Ukrajiny, ktorú od 90. rokov garantovalo Budapeštianske memorandum a jeho signatári – Rusko, USA a Spojené kráľovstvo. „Ten pokus dopadol tak, že Rusko od počiatku rozkladalo nezávislosť a suverenitu Ukrajiny spravodajskými operáciami,“ pripomína.
Káčer je presvedčený, že Ficovo rozprávanie o neutralite je len pokračovaním otvorene proruskej politiky. „On na tom systémovo robí minimálne tri roky. Pripravuje podmienky na to, aby Slovensko z NATO vystúpilo,“ myslí si.
