Čo sa stane, ak NATO aktivuje článok 5? Slovensko si môže vyhradiť výnimky
Článok 5 Zmluvy o NATO, ktorý garantuje kolektívnu obranu, sa v poslednom čase stal predmetom vyhlásení viacerých európskych lídrov. Zatiaľ čo český premiér Andrej Babiš po schôdzke s prezidentom Petrom Pavlom vyhlásil, že v prípade napadnutia pobaltského štátu Ruskom by Česko muselo vyslať dve mechanizované brigády, slovenský premiér Robert Fico kolektívnu obranu opakovane spochybnil.
Fico sériou vyhlásení odkázal spojencom, že im neverí, že by v prípade ohrozenia prišli Slovensku na pomoc, a uviedol, že „nechce, aby sa Slovensko stalo súčasťou nejakého vojenského konfliktu kvôli nejakému článku päť“. Babiš na to reagoval slovami, že Česká republika bude článok 5 rešpektovať, no Ficove výroky komentovať nebude.
O článku 5 hovoril aj nemecký minister zahraničia Johann Wadephul, podľa ktorého sa Rusko „snaží zasahovať do našich spoločností a na našom území“ tak, aby bolo tesne pod prahom aktivácie článku 5.
Generálporučík vo výslužbe Pavel Macko uviedol, že ak by NATO aktivovalo článok o kolektívnej obrane, Slovensko by si mohlo vymôcť isté výnimky v tom, ako budú jeho jednotky nasadené. Aktivácia článku 5 však podľa neho nemôže byť prekvapujúca, keďže o nej rozhoduje Severoatlantická rada.
Aktivácia článku 5 by v prvom rade ovplyvnila veliteľskú štruktúru aliancie na čele s vrchným spojeneckým veliteľom v Európe (SACEUR). Túto funkciu dnes zastáva Alexus Grynkewich. Vrchný veliteľ by následne aktivoval sieť veliteľstiev až po najnižšiu úroveň, ktorá sa kombinuje medzi národnou a nadnárodnou úrovňou.
Reakcia na aktiváciu článku 5 tak podľa Macka prebieha po dvoch líniách – jednak po úrovni NATO a spoločných veliteľstiev, pričom samotné ozbrojené sily sú až na pár prvkov v pôsobnosti národných štátov. Aj v rámci nich však existujú prvky, ktoré sú k dispozícii veliteľstvám NATO aj v čase mieru.
