Fico o Aliancii zavádza. Ohrozuje tým Slovensko
Robert Fico sa nemýli. Článok 5 Washingtonskej zmluvy skutočne nehovorí, že spojenci musia vyslať vojská na pomoc – ponecháva na nich, aby sa rozhodli, čím a ako napadnutej krajine pomôžu. Teoreticky aj povestnými teplými dekami.
Premiérova perfídnosť spočíva v inom. Po prvé, zamlčal, že NATO v praxi vôbec nenecháva na náhodu, ako jednotlivé krajiny pomôžu: vojenská pomoc je zabudovaná do plánov spojencov. Po druhé, podsúva odmietnutie vojenskej pomoci ako normálnu a legitímnu reakciu, pričom v realite spojenci vnímajú Ficove slová ako neospravedlniteľné oslabenie ich vlastnej bezpečnosti.
Je to zvláštne, ale Aliancia má skutočne pevnejšie obranné záruky v praxi ako na papieri. Dôvod treba hľadať v histórii. Keď Stalin začal inštalovať bábkové režimy po Európe po konci druhej svetovej vojny, vyľakané európske štáty rýchlo usúdili, že v jednote je sila.
Nečakali na USA a už v apríli 1948 podpísalo päť z nich Bruselskú zmluvu, v ktorej sa jasne zaviazali prísť si na pomoc „všetkou vojenskou a inou silou”. Vyčerpané vojnou jej však veľa nemali, potrebovali USA.
Prezident Truman chcel pomôcť, no čelil skeptickému Kongresu a verejnosti unavenej z dvoch svetových vojen. Keď sa USA napokon zaviazali pomôcť Európe, trvali na kompromisnom – a trochu logicky nekonzistentnom – texte záväzku. Zmluva považuje „útok na jedného za útok na všetkých”, ale formu pomoci ponechala na nich. Jediné, čo zmluva predpisuje, je, aby pomoc bola „bezodkladná”, a pripúšťa možnosť (nie povinnosť) zasiahnuť aj vojenskou silou. Senátori boli spokojní, Európania nemali na výber.
Odradenie Stalina si však vyžadovalo viac ako náznak možnej intervencie. Ochota USA a západoeurópskych spojencov brániť jeden druhého musela byť demonštrovaná jasnejšie. Preto spojenci zaviedli sériu opatrení na urýchlené nasadenie vojenskej sily v prípade núdze.
Tým najdôležitejším bolo, že Spojené štáty ponechali cca 150-tisíc vojakov v Európe aj po skončení vojny. Dovtedy vojakov vždy vysielali až po vypuknutí bojov, ale pre potreby NATO zmenili prístup. Nechali tu aj sklady munície a inej výbavy, aby vojaci vedeli bojovať samostatne, kým neprídu posily z USA. A keďže obranným operáciám treba veliť, USA, Kanada a európski spojenci vytvorili nové veliteľstvo, ktoré by v prípade konfliktu riadilo spoločné nasadenie spojeneckých síl. To isté veliteľstvo tiež vypracovalo detailné plány toho, ako by obrana pred ruskou agresiou vyzerala. Plány určujú pomerne presne, ktoré vojenské sily by boli v prípade vojny nasadené, odkiaľ, ako a s kým. Aj v čase mieru sú mnohé z nich podriadené vrchnému veliteľovi NATO, aby ich vedel bleskovo nasadiť.
Obranné opatrenia platia dodnes, no s obmenami: amerických síl je tu menej a obranné plány boli zásadne prekopané, lebo sa zmenila povaha vojny aj rozloha Aliancie. Pointa je, že spojenci predpokladajú zapojenie všetkými silami, aj vojenskými, v prípade útoku na jedného z nich. Dokonca vytvorili všetky nevyhnutné podmienky na to, aby vojenská reakcia bola efektívna a, slovami zmluvy, bezodkladná. Sovieti vďaka tomu vedeli, že s členskými krajinami NATO sa nezahráva, lebo budú mať ihneď do činenia s vojskami celej Aliancie. Toto usporiadanie udržalo Európu relatívne stabilnú počas studenej vojny; dnes slúži na ochranu východného krídla NATO vrátane Slovenska pred ruskou expanziou. Premiérove spochybnenie vojenskej pomoci zo strany Slovenska teda ide proti všetkému, čo Aliancia v praxi robí. Ak by tak hovorili a konali všetci spojenci, Aliancia by stratila schopnosť odradiť Rusko od expanzie a môžeme ju rozpustiť.
Odpoveď nášmu premiérovi na seba nenechala čakať a bola, na pomery diplomacie, brutálna. „Ten, kto rozosieva pochybnosti o odstrašujúcej funkcii NATO, ohrozuje seba, ale i nás všetkých,” povedal nemecký minister zahraničia Johann Wadephul v utorok, stojac pred novinármi vedľa Juraja Blanára. V súkromí počúvam od diplomatov ešte ostrejšie slová: že za Roberta Fica sa Slovensko stáva trojským koňom Ruska a tým problémom pre zvyšok Európy. Lebo čím viac niekto spochybňuje automaticitu vojenskej reakcie NATO na agresiu proti spojencovi, tým väčšiu nádej na úspech dáva agresorovi. Nehovoriac o úprimnom hneve tých spojencov, ktorí nám teraz strážia vzdušný priestor. Lebo oni už svojich letcov na našu ochranu vyslali, a my sa im takto odvďačujeme?
V konečnom dôsledku Fico škodí najmä Slovensku, ktoré potrebuje 31 spojencov oveľa viac, ako potrebujú oni nás. Budú sa v čase krízy hrnúť nám na pomoc, keď my im dopredu odkazujeme, že s nami nemajú rátať?
Najbizarnejšie nakoniec: premiérove slová sú v priamom rozpore s činmi jeho vlády. Len pred týždňom vyslala vojakov do Poľska a Rumunska, do misie NATO na odstrašenie Ruska. Už teraz máme vojakov v Pobaltí v inej podobnej misii.
