Farmár z Bratislavy: Paradajku z obchodu som nekúpil sedem rokov
V bratislavských záhradách v Prievoze založil Roman Tóth približne pred desiatimi rokmi Družstvo, v ktorom pestuje sezónnu zeleninu. Začal s paradajkami, postupne pridal cukety, šaláty, reďkovky, tekvice a ďalšie druhy.
„Minulý rok sme mali vyše sto druhov paradajok. Robili sme z nich aj zmrzlinu s bazalkovým cukrom. Prekvapilo ma, koľko vecí sa dá z tejto zeleniny vyrobiť,“ hovorí 43-ročný farmár.
Všetko o farmárčení sa učil od 88-ročného poľnohospodára z Prievozu. „Ľudia by mali myslieť na to, že zeleninu treba kupovať sezónne. Ak prídu na trh a predajcovia tam majú v januári jahody, nebudú domáce,“ dodáva.
Chcel som jesť takú zeleninu, akú som si vždy predstavoval
„Pestovanie bolo pre mňa projekt, ktorý vznikol z môjho vyhorenia v práci. Už ma nenapĺňala a potreboval som v živote niečo nové. Chcel som viesť projekt, kde nebudem musieť šéfovať dvanástim ľuďom,“ vysvetľuje Roman Tóth.
Družstvo sídli v areáli bývalého poľnohospodárskeho družstva Prievoz. „Tu v Ružinove sú obrovské skleníky – tento konkrétne má okolo 5 500 metrov štvorcových. Prišlo mi ako obrovská škoda nechať to len tak ležať,“ hovorí.
Na sociálnych sieťach vytvárajú dojem, že je to veľké, no v skutočnosti sú v Družstve štyria. „Mám tu jedného stáleho zamestnanca, no nájsť spoľahlivých ľudí v poľnohospodárstve je dosť boj,“ dodáva.
Družstvo ma neživí, venujem sa aj podnikaniu mimo poľnohospodárstva
Roman Tóth sa všetko o farmárčení učil od nuly. „Chodil som za 88-ročným technológom, ktorý pracoval na tomto mieste, keď bolo v najväčšom rozkvete. Volalo sa Družstvo Prievoz – on mu šéfoval a rozhodoval o všetkom, čo sa tu pestovalo. Veľmi veľa ma naučil,“ hovorí.
Skleníky boli podľa jeho informácií kolaudované v roku 1978. „Uhorky či šalát posielali napríklad do Prahy, zeleninou zásobovali skoro celú Bratislavu. Aj preto som chcel zachovať ten pôvodný názov,“ vysvetľuje.
V zime je jeho jedálniček jednoduchší. „Jem zemiaky, kapustu, koreňovú zeleninu či jedlá z tekvice. Od jari sa to postupne rozbieha a v lete, keď máme miliardu plodov, je moje stravovanie neskutočne pestré,“ opisuje.
So zeleninou experimentujú aj v kuchyni. „Tento rok sme skúsili spraviť kvasené uhorky s kimči. Okrem toho sme robili napríklad aj lyofilizované paradajky, ktoré sme sušili mrazom,“ vraví.
Jesenné paradajky nie sú také dobré, chýba im svetlo a teplo
Samozber paradajok sa začína v polovici júna a tento rok ho ukončili koncom septembra. „Zrušili sme to primárne preto, že kvalita už nezodpovedala štandardu, ktorý chceme ľuďom ponúkať,“ hovorí farmár.
Na samozber chodia najmä rodiny s deťmi. „My nič nestriekame chémiou – používame len prírodné postreky a hnojivá, takže môžu zeleninu rovno jesť. Hnojíme výluhom z dažďoviek. Keď potrebujeme dodať dusík, spravíme výluh zo žihľavy. Keď chýba vápnik, drvíme slepačie škrupiny od vajec,“ približuje.
„V obchode som si nekúpil paradajku sedem rokov. Keď ju vidím, jednoducho viem, že ju nechcem, a viem odlíšiť domáce paradajky od tých, čo boli pestované vo veľkovýrobe,“ tvrdí.
Tento rok mali vyše šesťdesiat odrôd paradajok, minulý rok viac než sto. „Stavili sme na cherry odrody, ktoré sa predávajú oveľa jednoduchšie. A potom sa každý druhý zákazník pýtal na veľké mäsité paradajky, lebo začali byť trendom na Instagrame,“ dodáva.
Takmer 90 percent komerčnej produkcie dodávajú do YEME. „Rozvozu sa dosť bránim, zastávam názor, že ak chceš ísť do kina, nepríde k tebe do obývačky. Okrem toho chodíme so stánkom do Starej tržnice,“ hovorí.
Z farmárčenia v Bratislave sa podľa neho aktuálne vyžiť nedá. „Náklady sú vysoké, je to dlhodobý projekt. Už roky sem nosím vlastné peniaze a neberiem si z toho žiadny plat pre seba,“ priznáva.
Do budúcnosti plánuje z priestoru spraviť aj eventové miesto zamerané na gastroturistiku. „Až teraz po piatich či šiestich rokoch sa mi konečne podarí odkúpiť niekoľko štvorcových metrov vlastnej pôdy pod skleníkmi. Až keď budem mať vlastnú pôdu, môžem ísť na PPA a požiadať o dotácie,“ uzatvára.
